Nemáte najvyššiu trénerskú licenciu, zanovito opakujú vaši oponenti. Každý šéf klubu na Slovensku by vám napriek tomu rád zverili zodpovednosť. Len aby ste vynaložené rozpočty zúročili na titul. Mrzí vás to?
„Vôbec. Anketa mi je ľahostajná, chcem mať svätý pokoj a robiť si robotu. Ale ja som zatiaľ vlastne papierovo len taký vedúci mužstva (smiech).“
Neuhýbate? Blízke okolietvrdí, že vás to zobralo. Keď ste sa dozvedeli výsledky, radšej ste do Národného divadla neprišli ?
„Dobre, som citlivý. Raní ma každá zlomyseľná poznámka z hľadiska či uštipačný odkaz oponentov zozadu.“
V takom exponovanom teréne, ako je hokej, nemôžete mať dlhú životnosť, ak sa nenaučíte obrniť. Nemyslíte?
„Možno sa to niekedy naučím. Nemám nervy z ocele, po poslednom zápase v Košiciach mi v návale emócií vykĺzlo z úst neslušné slovo. Ospravedlňujem sa všetkým. Nemal som na mysli rozhodcov v konkrétnom zápase, nahromadili sa vo mne negatívne zážitky z celej sezóny. Rozhodcovia robia chyby ako každý, ale nemyslím, že vedome. “
Pár minút po titule ste si v kúte pokojne poťahovali z víťaznej cigary. Nemali ste chuť zaspievať či zatancovať si s hráčmi? Veď ste obhájili titul, s tým sa žiadny váš kolega na Slovensku nemôže pochváliť.
„Verte, že vo vnútri mnou lomcovala radosť ako u hráča, čo oslavoval najdivokejšie. Bol som šťastný, no divoko radovať sa neviem. Ani pretvarovať .“
Nad vašou cestou jednofázových tréningov väčšina kolegov ohŕňala nos, že ide o bláznovstvo. Satisfakcia?
„Iste. Výsledky najvýstižnejšie hodnotia trénera. Vlani sme prebehli semifinále i finále 4:0 na zápasy, v tomto ročníku sme v Super Six hrali vyrovnanú partiu s víťazným Magnitogorskom, a potom sme zvládli veľmi dramatické play off. Je to iba šťastie? Podobné zjednodušovania ma urážajú.“
Ste v službách Slovana. Klubu, ktorý slovenský vidiek veľmi nemiluje. Trpíte tým?
„Veľmi. Zatiaľ sa viem obrniť len navonok, zlomyseľné pokriky ma ničia aj pred spaním. Trpí moja rodiny v Martine, trpím keď koučujem Slovan v Trenčíne, kde som hral a vždy naplno. Po sezóne som najviac unavený zo zlých rečí a nadávok.“
Ani s Amerikou ste sa na sklonku kariéry NHL v Tampe nelúčili srdečne. Nie je zlý pre vás celý svet?
„Určite nie. V Amerike nechápali, prečo som nepotiahol dlhšie, pred miliónmi som uprednostnil návrat na Slovensko. Nemal som rád americký štýl života. Vlastne, odkedy som tam prišiel. Nie som náročný na ľudí či prostredie. Ide mi len o to, aby ľudia neurážali nevedomosťou a žlčovitosťou. Sám sa nerobím chytrým, ochotne budem s kýmkoľvek komunikovať o svojej robote, o svojej filozofii Rešpektujem iný názor.“
Urobíte si licenciu?
„Rád. Chápem, že tréner potrebuje odborný fundament, ja som zatiaľ ťažil len z hráčskych a životných skúseností. Patová situácia nastala neústretovým postojom ľudí na zväze. Išlo o týždňový termínový posun.“
So Slovanom máte štyri hráčske a dva trénerské tituly. Ktorá robota je ťažšia?
„Pre mňa sú obe úlohy rovnako vyčerpávajúce. Trénerská psychicky. Keď som zas hrával, mal som naložené kľúčové očakávania. Nevyberiete si.“
Desatoro Cígera
Kamarátsky prístup.
Hokej musí hráčov baviť aj na tréningu.
Mentálne oddýchnutý hokejista je výkonnejší.
Hulákanie na striedačke nepomôže, možno raz za čas.
Trénera hodnotia iba výsledky. Zásluhy z minulosti nikoho nezachránia. Najmä v Slovane.
Kvalitná regenerácia je základ účinnosti tréningu.
Rozvíjať silné stránky hráča. Neubíjať tým, na čo nemá.
Poskytnúť hráčovi dôveru aj tým, že mu dá možnosť voľby. Vráti sa to zvýšením záujmu.
Rešpektovať hráčov názor pri vyhodnotení taktiky či rozhodnutiach v koučingu.
Zachovať si cit pre odstup a čas, kedy a komu čo dať najavo.
