VIEDEŇ. Dejiny si odškrtávali 70. roky, Bourdin fotil módu, no dodnes tie snímky pôsobia nadčasovo. Nemusíte byť posadnutí módou ani módnou fotografiou, ani anorektickými modelkami. Guy Bourdin sa vznášal nad tým všetkým a súčasne to všetko vtesnal do fotografie.
Červené vlasy, červené opätky, modrina na boku, obtiahnutý červený dres a červené nechty, biela blúzka a nekonečná hmla. Hnev, zúfalstvo, manipulácia. Žena.
Chlad a excesy
Za mizogýnov boli medzi módnymi fotografmi označení dvaja. Jeden je chronicky známy Helmuth Newton, ktorý ženy videl ako agresívne objekty, najlepšie „uväznené“ v monochróme, druhým je Guy Bourdin. Na Slovensku sme jeho prehliadku vidieť nemohli, v Rakúsku sa jeho tvorba prezentuje prvýkrát. Dokonca v Hundertwasserovej stavbe, čo je skvostná kombinácia – vlnitá podlaha a výrazná farebnosť len podporujú Bourdinov surrealizmus – divoké farby, provokatívne pózy a neuveriteľné príbehy na snímkach.
Fotografie Guya Bourdina sa prvýkrát časopisecky objavili v roku 1955 vo francúzskom Vogue. Predtým aj potom vystavoval svoje kresby a okrem módy fotil aj krajinu. Čiernobiele krajinky je možné vidieť aj na výstave a pomáhajú pri hľadaní odpovede na to, ako to, že Bourdinove snímky zo 70. rokov dodnes hypnotizujú. Dobre, provokujú, lebo sú morbídne, keď vyvolávajú ducha smrti – ženy sa podobajú figurínam vo výklade, len keby nemali tie agonické výrazy.
Vanie z nich chlad, akoby ich Bourdin práve v rukavičkách vytiahol z mrazničky. Občas majú poruke samovražedných pomocníkov – lanko, nôž, šnúru od telefónov. A keď ležia na podlahe, na tráve, na červenom gauči, kto vie, či len oddychujú, alebo im už došiel dych?
Bourdin je nenapodobiteľný – kompozíciu akoby cítil intuitívne na pikometre a móda je pre neho akoby len štartovacia plocha na fantazijné excesy.
I love fetiš
A ešte je tu jeden detail: niekde v strede výstavy s Bourdinovými 300 dielami je dosť explicitná fotka. Na ulici na červenej lavičke sedí žena, nahé telo v nohavičkách je biele a rozmazané, hlavu prikrýva časopis a cez fotku je napísané: I Love. Namiesto ďalšieho slova zakrúžkoval Bourdin ženine červené sandálky na opätkoch. Ale na tento fetišistický detail si divák zvykol už pri prvých snímkach.
Bourdinovo meno ste mohli započuť aj v súvislosti s Madonnou a jej klipom Hollywood. V roku 2004 fotografov syn súd vyhral. Klip sa totiž príliš nápadne inšpiroval Bourdinovými fotkami a krátkymi filmami. Materiálu na porovnávanie, odkiaľ Hollywood čerpal zábery, je na viedenskej prehliadke tiež dosť.
Netreba sa nechať odradiť trochu násilne aktuálnym názvom prehliadky – A message for you. Guy Bourdin je už 17 rokov po smrti, jeho nápad to nebol.
Bez topánok ani na krok
Pri listovaní Helmutha Newtona sa zdá, že žena, ktorá nestojí na vysokých lodičkách sebavedome a pevne ako Brandenburská brána, ani nie je ženou. Pri Bourdinovi je to trochu zábavnejšie: topánky môžu byť pokojne aj sandálky bez opätkov – len tomu nesmie chýbať lesk a nebezpečné farby – červená nič nepokazí. Ženu vníma tiež ako objekt, ale nechá sa ňou zvádzať.
V každom prípade, ak sa po Bourdinovi ocitnete v obchode s obuvou, nebude to náhoda.
Bourdin akoby cítil kompozíciu intuitívne na pikometre a móda je pre neho len štartovacia plocha na fantazijné excesy. Je
nenapodobiteľný.
|
|
