Urobiť autorské predstavenie sa stalo túžbou herečky Slávky Halčákovej. Počas dvanásťročnej kariéry hrala už v takmer všetkých bratislavských divadlách, všade však cítila, akoby do daného prostredia celkom nepatrila. Aby sa mohla podieľať na niečom, čo ju naozaj baví, potrebovala pocit, že sama tvorí. Ten získala spolu s nápadom urobiť inscenáciu o sebe, zo seba, ale nie osamelo. Výsledkom je Esencia divokej ženy.
Bolo vlastne otázkou času, kedy sa do projektu, ktorý rozbehla a vypracovala, zapojí jej dlhoročná kamarátka Soňa B. Karvayová. Spolu vzali do rúk scenár, réžiu a texty piesní, Soňa navyše aj dramaturgiu a supervíziu predstavenia.
Halčákovej nadšenie pramení podľa jej slov z možnosti zahrať sa na Alicu v krajine zázrakov. Volá sa tak v predstavení opäť, podobne ako vo filme Modré z neba, na ktorom spolupracovala so sestrami Borušovičovými. Teraz chce v sebe oživiť divokosť zmyselnej ženy. Ponára sa do minulosti, kde loví spomienky na mužov, cez ktorých privoňala k láske a ku všetkému, čo so sebou prináša.
Svojím nadšením nakazila celý tím ľudí, ktorých považuje bez rozdielu za spoluautorov predstavenia. Produkciu vníma trochu ako metaforickú možnosť pomilovať sa, ako ustrážený úlet, pri ktorom sa všetci navzájom musia držať pri zemi. „Počas skúšok sa tu zlúčili rôzne zvláštne vône a energie. Keď sa spracujú, nevyprchajú,“ hovorí.
Jej tanečným partnerom je Milan Kereš, hudbu na jej city zložil Marián Čekovský, scénu navrhol Miloš Pietor a kostýmy študentka VŠMU Anna Radeva.
Autor: ea
