j o návrate hlásateliek.

Bolo nutné pred novembrom byť v strane, aby ste sa dostali na pozíciu zástupcu šéfredaktora Televíznych novín?

Poviem vám niečo iné. Ja som sa dostal na tú pozíciu napriek tomu, že môj otec bol silne veriaci, jeho sestry boli mníšky a brat mojej mamy Vladimír Procházka bol emigrant a žil v západnom Nemecku. Napriek tomuto mi nikto v ČST nevyčítal takýto na to obdobie nie dobrý kádrový profil. Necítil som preto nejaké obmedzovanie a snažil som sa robiť svoju prácu.

Prečo ste vstúpili do strany?

Iniciatíva nešla z mojej strany. Už na vysokej škole si nás so sestrou predvolal stranícky výbor, kde viac pertraktovali našu rodinu, až som mal pocit, že nemajú záujem o nás a o to, čo sme robili. Opätovne si ma predvolali, keď som bol na vojne. Prišiel za mnou politruk, že prišla taká požiadavka z ČST, že by bolo dobré, aby ma prijali do strany. Nikto sa ma nepýtal, či chcem, alebo nechcem. Bral som to tak, že niekto oceňuje to, že viem dobre robiť.

Takže do strany ste vstúpili pre kariéru či z donútenia?

Nepovedal by som, že z donútenia. Nebolo to v príkrom rozpore s mojím presvedčením a videním vtedajšieho sveta.

Spravodajstvo bolo priamo podriadené politbyru ÚV KSČ. Ako vyzerali tie kontakty?

Existovala štruktúra fungovania médií s jasne stanovenými mantinelmi. Pokiaľ išlo o tvorbu ľudí v redakcii, tak to vôbec nebolo tak, ako sa to dnes démonizuje. Viac fungovala autocenzúra a fungoval systém edičnej úpravy - vstupovania do prípravy materiálu na profesionálnej úrovni. Služba vedenia dohliadala na istú ideologickú čistotu.

Mali ste kontakty s politbyrom?

Z môjho pohľadu sa riešili skôr otázky jazykovej čistoty, ako politické veci. Tá politika bola vtedy jednoznačná.

Hovoríte teda, že fungovala akási autocenzúra, že tie priame zásahy neboli také nutné, keďže v redakcii ste to tak cítili?

Áno bolo to v polohe autocenzúry. Ľudia si asi uvedomovali, čo sa smie, čo sa môže, vnímali tie mantinely.

Takže každý redaktor pri svojej práci mal na zreteli, aby na prvom mieste bola vždy úloha strany?

Nemyslím si, že úloha strany na prvom mieste, ale to, aby tému spracoval čo najlepšie.

Mám k dispozícii záznam z vašej reportáže týždeň po sviečkovej manifestácii, kde ste sa pýtali ľudí pred kostolmi, kto bol organizátorom, či ľudia počúvajú Slobodnú Európu, či môžu slobodne chodiť do kostola. Bol to váš nápad?

Pri tej manifestácií sme dostali prísny zákaz, aby sa nikto z nás objavil na tom námestí. Pamätám sa, že vtedy sme celá redakcia boli na oslave tridsiatky Pavla Jacza.

Považoval som za dosť nešťastné, že o dianí na Slovensku informovali zahraničné televízie, nie my. Vtedy som vstúpil do istého konfliktu s vedením a mojím nápadom vtedy bolo, aby sme o veciach, ktoré sa nás dotýkajú, naozaj informovali predovšetkým my. Nešlo o žiadnu propagandu, ale o to, aby sme tie aktuálne témy prinášali.

Bolo korektné, že ste tých ľudí oslovovali bez mikrofónu, mali ste ho skrytý?

Nebolo to tak. Vedeli, že ich nahrávame, mali sme ich súhlas. Druhá vec, ako sa vtedy ten materiál spracoval, strihal to režisér, nie ja a on tomu dal definitívnu podobu.

Ako ste vnímali november ‘89?

Cítil som, že je to prelomové obdobie. Každý z nás sme museli prekonať svoj vnútorný prerod a reagovať na danú situáciu. Pritom sme nevedeli, ako sa to skončí. My sme naozaj od pondelka v spravodajstve informovali o tých udalostiach. Ja som dal vtedy jasne najavo svoje stanovisko, za čo má vtedajší riaditeľ ČST (v Prahe) Batrlák chcel dvakrát vyhodiť z práce. Ja som povedal, že tam ostanem, ak ma môj šéf z Bratislavy neodvolá.

Rozprávala som sa so svedkami tých udalosti v bratislavskom štúdiu. Hovoria, že keď sa čítalo vyhlásenie odborového zväzu televízie, vraj ste sedeli v štúdiu a že vás strážili, aby ste tomu nezabránili. Ako to bolo?

Asi spomínate Aktuality, ktoré ako prvé a jediné vyšli s modifikovanou zvučkou Verejnosti proti násiliu, ktorého logo bolo mimochodom plagiátom značky motorového oleja Valvoline. Vtedy šlo o „teroristický čin" vtedajšieho revolučného vedenia televízie. Bola dohoda, že v Televíznych novinách dostane táto skupina ľudí priestor na vyjadrenie. Zrazu, keď bolo vysielanie a ja som sedel v štúdiu, tam vstúpilo deväť vlasatých ľudí. Boli to ľudia na strane VPN.

Bol tam napríklad Pavol Rusko, Václav Mika, či František Palonder?

Áno, aj mladý Válek. Vstúpili do štúdia, dali odpojiť kamery a povedali, že dohoda sa zmenila, že „nebudeš hovoriť nič". Za môj chrbát sa postavili dvaja „bodyguardi". Keď som sa spýtal, prečo, povedali, že preto, ak by som náhodou chcel Ľubovi Karáskovi, ktorý vtedy moderoval, skočiť do obrazu a niečo tam hovoriť. Pripadalo mi to smiešne. Povedal som im, že máme iné možnosti, ako sa dovolať svojich práv.

Dostali ste sa na zoznam ľudí, ktorí mali z televízie odísť. Boli ste sklamaný?

Nebol som sklamaný. Nastal konflikt v tom, kto má v televízii zostať a kto nie. Nové štruktúry odvolali predchádzajúce vedenie a zvolili si nové. Šéfredaktorom sa stal doktor Farský. Dušan Budzák a ja sme sa stali zástupcovia šéfredaktora. Zrazu prišla taká protiprávna požiadavka, vytvoril sa zoznam ľudí, ktorí majú z televízie odísť. Bolo to pár dní potom, ako som dal výpoveď, tí ľudia to nevedeli. Chceli nás vykopnúť, my sme sa proti tomu postavili.

Prečo ste šli do parlamentu na kandidátke KSS?

Bola to jediná strana, ktorá mala záujem, aby som spolupracoval v rámci prípravy volebnej kampane a pôsobenia v klube.

Kedy ste vystúpili z Komunistickej strany?

V novembri som dal jasne najavo svoj postoj, že v strane nechcem byť a ani v žiadnej strane som nikdy nebol ani nebudem.

Ako si vysvetľujete, že keď ste sa prihlásili do konkurzu v roku 2006, nezískali ste ani jeden hlas a teraz ste to jednoznačne vyhrali?

Skôr by som sa ja opýtal vás, ako si to vysvetľujete vy. Pretože novinári v médiách jednoznačne tvrdili, že som jasným kandidátom.

Takže vďačíte novinárom za to, že ste vyhrali?

Áno. (S úsmevom.) Ak si to takto vysvetľujete. Každý, kto sa rozhodoval, zvažoval podľa relevantných informácií bez toho, aby sa to nejako koordinovalo.

Nebola za tým skôr politická podpora?

Ja som nepociťoval žiadne politické tlaky. Ja pociťujem politické tlaky len z médií.

Poslanec Smeru povedal, že strana Smer za vami stojí. Prečo za vami stojí Smer?

Nech to pán poslanec vysvetlí.

Poznáte sa s niekým z vrcholovej politiky bližšie?

Ja sa poznám skoro so všetkými, veď aj ja som pôsobil v mediálnej oblasti. Ako šéfredaktor v rádiu Okey som sa stretával s politikmi v nedeľnej talkshow.

Mimo novinárskych väzieb?

Mimo novinárskych väzieb nemám žiadne iné väzby na politikov.

Ale vieme, že ste pracovali pre ministerku Vieru Tomanovú zo Smeru, čo to bolo?

Robil som poradcu člena vlády. Na jeseň minulý rok sa veľmi zhoršila komunikácia ministerstva s verejnosťou. Pani ministerka ma požiadala, či by som mohol pomôcť nastaviť serióznu komunikáciu s novinármi. Navrhol som koncepciu mediálnej komunikácie a koncepciu tlačového odboru.

To nepovažujete za nadštandardnú väzbu na politika?

Ale nie. Vlastním PR agentúru, spadalo to do môjho profesionálneho pôsobenia.

Kto vám pomáhal s projektom? Vo vlastnostiach dokumentu vášho projektu sa ukázalo, že jeho autorom je istý pán Dianiška z košickeho štúdia STV.

Pred dvomi rokmi, keď som sa prihlásil do konkurzu, mal som málo času na to, aby som si zaistil všetky informácie. Môj bývalý kolega a priateľ Jano Dianiška to pripravoval na svojom počítači, bol členom tímu ľudí, ktorí mi pomáhali. Tento rok som celý projekt prerobil, isté pasáže som si dal konzultovať s okruhom tých ľudí, s ktorými som už vtedy spolupracoval.

Kto sú tí ľudia?

Nebudem hovoriť tie mená.

Príde teda pán Dianiška do televízie?

Rád by som s ním spolupracoval, nemám zatiaľ predstavu, v akej oblasti.

Ponechávate si Jozefa Mračnu?

Chcel by som využiť jeho skúsenosti z digitalizácie, aby to manažérsky dotiahol do finálnej podoby.

Súčasný obchodný riaditeľ Juraj Dobiš je váš dlhoročný priateľ, predpokladám, že v televízii ostane?

Nechcem riešiť personálnu politiku cez médiá. Topmanažment predstavím najprv Rade STV a zamestnancom televízie.

Chcete zvýšiť príjmy z 2,5 na 4 miliardy. Ako?

Zvýšením príjmov z reklamy, zvýšia sa príjmy na základe nového koncesionárskeho zákona a samozrejme zo zmluvy so štátom.

Štát bude určovať, aké programy sa majú vysielať?

Nie. Televízia určí, akú má predstavu, zadefinuje tie programy a štát povie, či je to opodstatnená požiadavka, alebo nie. Nebudú to len programy, ale aj využitie audiovizuálneho fondu, aj veci súvisiace s digitalizáciou, zlepšením príjmu signálu, vysielaním do zahraničia.

Čo nové prinesiete pre diváka?

Pestrejšiu programovú skladbu. Oživenie vlastnej tvorby - inscenácie, televízne alebo celovečerné filmy, magazíny, kvalitnú zábavu.

Nejaký konkrétny formát?

Napríklad zábavný program Eurogala. Bol by to dlhodobý projekt. Po správach by sa odprezentovala niektorá krajina EÚ svojím výborným dokumentárnym filmom, potom by bol nejaký zábavný dvoj-trojhodinový program, kde by sa prezentovali umelci, herci moderátori toho-ktorého štátu. Súčasťou by bol dobrý celovečerný film a mohlo by sa to skončiť diskusnou reláciou s ľuďmi, čo v tej krajine žili - s námorníkmi, letcami, kuchármi za prítomnosti veľvyslanca.

Ale plánujem aj iné eventy, ako je Miss, OTO, Zlatý puk, vyhodnotenie Športovec roka,

V projekte píšete, že nebudete vysielať programy typu SuperStar, Milionár. Prečo?

Boli príliš komerčne postavené, stáli STV veľmi veľa.

Chcete sa aj vrátiť k Zlatej bráne?

Nehovorím konkrétne o tomto titule. Aj mladému divákovi ostala televízia veľa dlžná.

A čo hlásateľky. Vrátia sa?

Tá personifikácia na obrazovke, niečo znamená. Nehovorím, že idem vracať profesiu hlásateliek do televízie, ale nevylučujem, že by sme mohli o niečom takom pouvažovať, aspoň pri nejakých štátnych sviatkoch alebo významnejších dňoch.

Ste spokojný so súčasnou podobou spravodajstva?

Úplne nie. Som špecialista na spravodajstvo, myslím si, že je potrebné ho viac profesionalizovať.

Je v poriadku, ak STV má najnižšiu sledovanosť spravodajstva na trhu a záujem divákov výrazne klesá?

Spravodajstvo by malo zvýšiť svoju sledovanosť.

Zmeníte vedenie spravodajstva?

Nevylučujem to.

Uvažujete o ústupe reklamy z STV. Nemyslíte si, že týmto krokom oslabíte finančne STV a naopak tým pomôžete komerčným televíziám, ktoré si rozdelia reklamný koláč TV?

Je to otázka na diskusiu a dobrú prípravu. STV by samozrejme ponúkla istú výhodu komerčným televíziám, no ak by komerčné televízie prispievali do audiovizuálneho fondu, tak by na tom mohla STV získať. Je to však otázka dlhšieho obdobia a diskusie.

Koho považujete za profesionálneho moderátora?

Napríklad. Daniela Krajcera.

Ako hodnotíte Radima Hrehu?

No comment.

Máte nejaký vzor v bývalých riaditeľoch STV?

Jaro Hlinický z čias, keď som bol jav televízii, a Ivo Mathé, ktorý postavil na nohy Českú televíziu.

Europoslanec za SDKÚ-DS Peter Šťastný vás obvinil, že v čase pôsobenia v SZĽH ste sa obohacovali zo sponzorských aktivít. Aká je vaša reakcia?

Je veľká škoda, že toto hovorí človek, ktorý má veľmi veľké hokejové meno. A navyše ja som prispel, aby sme s ním spolupracovali a aby sme aj cez môj projekt Siene slávy mu dali spoločenský kredit. Hovorí to z istých politických a možno aj z osobných pohnútok. Nie je mi jasný tento jeho postoj.

Aj ja by som mohol hovoriť o informáciách z druhej ruky, no netrúfam si na niekoho cez médiá útočiť. Nepovažujem to za férové, ohovárať, klamať, tvrdiť lož. To by si mal dať Šťastný ako katolík do poriadku, lebo z toho sa vyspovedať nedá. Ten hore mu to raz zráta.

Je to inak. Ja môžem povedať, že som istým spôsobom „sponzoroval" hokej. Mal som zmluvu o sprostredkovaní, kde sú jasné stanovené podmienky. S tých peňazí, ktoré mi prináležali, som zo SZĽH nedostal ani tretinu.