BERLÍN. Nová obytná štvrť, veľký park a na pristávacej dráhe rodinky na korčuliach. Takto by mohlo o pár rokov vyzerať jedno z najstarších letísk sveta Tempelhof. O staré hangáre majú záujem aj filmové štúdia Babelsberg, ktoré tu chcú natáčať hollywoodske filmy.
Rozhodla apatia ľudí
Obyvatelia nemeckého hlavného mesta v nedeľu rozhodovali o budúcnosti tejto mohutnej nacistickej stavby. Väčšina podporila ponechanie letiska v prevádzke, celkovo sa však na referende zúčastnilo necelých 22 percent Berlínčanov. Aby boli výsledky platné, potrebných bolo 25 percent z 2,4 milióna právoplatných voličov.
Prvý skutočne jarný víkend odlákal Berlínčanov do parkov a k jazerám. Ľudí nevyburcovala ani mohutná kampaň, roztržka kancelárky s primátorom, ani nostalgické spomienky na bohatú minulosť miesta, ktoré leží len päť zastávok metra od Brandenburskej brány.
Tempelhof postavili už v roku 1923. Nacisti ho prestavali na najväčšie letisko sveta, ktoré mohlo prijímať jeden a pol milióna pasažierov ročne.
Po vojne ho preslávil „letecký most“, keď v 90sekundových intervaloch tam pristávali takzvané hrozienkové bombardéry a prinášali do izolovaného Západného Berlína základné potraviny, uhlie i sladkosti pre deti.
Od pádu múra však Tempelhof bojuje s ekonomickými problémami. Prevádzka klesla na 350tisíc pasažierov ročne a v októbri tohto roka ho mali zavrieť.
Primátor: prijmite prehru
Tomu sa práve referendom pokúšali zabrániť jeho stúpenci. Argumentovali históriou a estetickou hodnotou stavby, ktorú britský architekt Norman Foster označil za matku všetkých letísk. Primátor Klaus Wowereit však aktivistov a opozíciu vyzval, aby prehru akceptovala.
Nové centrálne letisko Berlin-Brandenburg International za tri miliardy eur by malo ľahko zvládnuť súčasných 20 miliónov pasažierov, ktorí prejdú ročne cez Berlín. Zároveň by malo dostať hlavné mesto na pozíciu Frankfurtu a Mníchova, čo sú hlavné prestupové letiská aj pre kontinentálne lety.
