Aby som nemusela často chodiť na poštu, nechávam si dôchodok posielať do banky. Bežné platby za domácnosť potom urobím z domu počítačom – prostredníctvom internetbankingu.
Pri vybavovaní s tým súvisiacich záležitostí ma príjemne prekvapila ochota a ústretovosť personálu v neveľkej pobočke banky v našom meste.
Ako bývalá učiteľka som ešte nezabudla na uplatňovanie „pozitívnej zásady“ mojej profesie, že za dobré správanie patrí pochvala. Tak aj v tomto prípade som sa poďakovala za ochotu dievčatám za pultom, pridajúc navyše úprimný úsmev.
Všimol si to prítomný ozbrojený ochrankár, a keď som odchádzala, s úsmevom a ochotne mi otvoril ťažké vchodové dvere, aj keď to iste nepatrí do jeho pracovných povinností.
Vraví sa, že úsmev trvá len okamih, ale ostáva v pamäti navždy.
Asi preto som sa v dobrom zapísala do povedomia nielen pracovníčok za pultom, ale aj u ochrankára. Teraz, keď tam idem občas vybavovať svoje finančné veci, ochrankár, ak ma zbadá cez zasklené dvere prichádzať s barlou, ochotne mi otvára dvere a s úsmevom sa pozdraví.
Svojim priateľkám v klube dôchodcov som príhodu porozprávala s tým, že rada chodím do tejto pobočky banky, lebo aj keď tam nemajú automatické dvere otvárané fotobunkou, ich ťažké zasklené vchodové dvere sa dajú otvoriť aj úsmevom.
Autor: Margita Bradovková, učiteľka
