.

"Väčšina mäsožraviek rastie na málo úrodných pôdach, chudobných na živiny. Nedostatok výživných látok, najmä dusíka a fosforu, si dopĺňajú trávením živočíšnej koristi. Vo svete rastie asi päťsto druhov mäsožravých rastlín, a to v tropických dažďových lesoch, mokrinách, savanách, slatinách Severnej Ameriky, v eukalyptových hájoch Austrálie. Niektorým sa darí aj na rašeliniskách mierneho pásma strednej Európy, to znamená aj u nás," hovorí Margita Záhorská, ktorá sa o rastliny v Botanickej záhrade stará.

Rosička - Drosera

Tvorí najväčší rod mäsožraviek a patrí sem asi stotridsať druhov. Dva z nich - rosička anglická a rosička okrúhlolistá - rastú aj na našich rašeliniskách. Sú vzácne a chránené.

"Rosička má listy pokryté červenými chĺpkami - tentákulami, ktoré vylučujú priezračnú lepkavú tekutinu, pripomínajúcu kvapky rosy. Nimi vábi hmyz, napríklad komáre, ktoré len čo si sadnú, sa prilepia. List sa skrúca, začína produkovať tráviace enzýmy, ktoré korisť rozložia," vysvetľuje odborníčka.

"Rastliny vytvárajú gémy, ktoré prežijú obdobie sucha. Počas obdobia dažďov rastú a vznikajú z nich nové jedince."

Mucholapka - Dionea

Je azda najbežnejšie pestovaná mäsožravá rastlina pochádzajúca z Floridy z USA. Jej pasca pozostáva z dvoch ozubených lalokov na konci listov, ktoré slúžia ako čeľuste. Hneď ako si hmyz sadne na list a dotkne sa citlivých chĺpkov vnútri lalokov, pasca sa zaklapne a niet z nej úniku.

"V našich podmienkach, zvyčajne v novembri, začínajú mucholapke usychať listy. Treba ju dať do chladu a občas trochu poliať. Koncom februára vyženie nové lístky, vtedy ju dáme na svetlo a výdatne polievame," radí Záhorská.

Mucholapku veľmi rady kŕmia aj deti. Umelé prikrmovanie hmyzom však odborníčka neodporúča.

"Rastlina by sa zbytočne vysilila a mohla by odumrieť. Môžeme ju však nepriamo prikrmovať tým spôsobom, že vedľa nej položíme kúsky ovocia. Tie lákajú hmyz, napríklad vínne mušky, ktoré si sadnú aj na mucholapku."

Krčiažniky a saracénie

K najväčším mäsožravým rastlinám patria krčiažniky, známych je asi osemdesiat druhov. Vyskytujú sa vo vlhkých oblastiach tropických dažďových pralesov (Malajzia, Indonézia, Filipíny, Madagaskar), kde dosahujú výšku až 20 metrov. Na koncoch listov vytvárajú pasce krčahy, veľké až pol metra. V ich útrobách je tráviaca tekutina, v ktorej sa korisť - drobné živočíchy, mravce i malé hlodavce, utopia.

Saracénie pochádzajú zo Severnej Ameriky, kvitnú krásnymi veľkými kvetmi. Lapacie orgány sú trúbky, zvnútra duté a orosené. V závislosti od druhu môžu dosiahnuť výšku až do metra. Tučnice sa pestujú aj u nás na skalke alebo pri jazierku. Sú však citlivé na chlad, preto ich prezimovávame v chladnej pivnici.

Bublinatky nájdeme voľne plávajúce aj vo vodách juhozápadného Slovenska. Ich lapací orgán - mechúrikovité pasce sa nachádzajú na korienkoch. Fungujú na princípe rozdielnych tlakov. Keď korisť podráždi viečko pasce, je okamžite nasatá dovnútra a následne strávená. Tmavé mechúriky svedčia o tom, že v nich nedávno uviazla obeť.

Pestovanie mäsožraviek

"Všetky uvedené rody sa pestujú v kyslej rašeline. Niektorým druhom sa do rašeliny primieša riečny štrk alebo jemný piesok bez vápenatých zložiek, v pomere 2 : 1. Mäsožravé rastliny sú citlivé na vápnik, takže aj na zálievku používame destilovanú, prevarenú či dažďovú vodu. Nikdy ich neprihnojujeme. Každý druhý rok na jar rastlinu presadíme, najlepšie do umelých kvetináčov. Odstraňujeme odumreté alebo zhnednuté listy, ktoré by mohli začať plesnivieť," radí Margita Záhorská.

V byte sa darí mucholapkám alebo rosičkám umiestneným na svetlé miesto. "Kvetináč s rastlinou postavíme do misky s vodou. Počas suchých horúcich letných dní mäsožravky rosíme na listy," uzatvára záhradníčka.