BRATISLAVA. Za vyňatie poľnohospodárskej pôdy by sa malo od júla znova platiť. Počíta s tým novela zákona o ochrane pôdy.

Ministerstvo pôdohospodárstva tým ročne získa do rozpočtu 100 až 150 miliónov korún. Napriek tomu ministerka Zdenka Kramplová tvrdí, že „zákon nie je o tom, ako získať peniaze, ale ako ochrániť poľnohospodársku pôdu“.

Peniaze z prevodu poľnohospodárskej pôdy chce Kramplová použiť na pozemkové úpravy a sanáciu znečistených pôd. Odvody za vyňatie pôdy majú primať investorov, aby stavali na menej kvalitnej pôde. Napríklad na východe Slovenska. Tam sa má za vyňatie platiť najmenej alebo vôbec.

Treba tam však zlepšiť dopravnú infraštruktúru, čo tiež stojí peniaze. „Je jednoduchšie budovať diaľnice, ako likvidovať kvalitnú poľnohospodársku pôdu,“ myslí si Kramplová.

Naopak, na západnom Slovensku, kde je pôda najkvalitnejšia, by to malo byť drahšie. Za vyňatie si investor zaplatí od 100 do 500 korún.

Viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov Ota Horňáček si myslí, že spoplatnenie vyňatia pôdy ešte nemusí znamenať, že sa investori presunú na menej kvalitné terény.

So zavedením poplatkov nesúhlasí Združenie miest a obcí. „Obávame sa spomalenia rozvoja miest a obcí a horšieho využívania eurofondov,“ povedala hovorkyňa združenia Viera Trpišová.

Ministerka Kramplová obavy ako združenie nemá: „Nestalo sa to ani v Čechách, kde sú odvody za vyňatie pôdy už niekoľko rokov.“

Novela spôsobila obavy z predraženia stavieb medzi ľuďmi. „Občania sa odvodov za vyňatie pôdy obávať nemusia,“ povedala ministerka. Novela nie je podľa nej namierená proti drobným staviteľom.

Bez poplatku sa bude môcť stavať v intravilánoch obcí. Platiť sa nemá ani za výstavbu, s ktorou počíta územný plán, a to až do tisíc štvorcových metrov.