Európska komisia v stredu oficiálne odporučila vstup Slovenska do eurozóny. Koruna prelomila ďalší rekord. Euro sa predávalo za menej ako 32 korún.
BRATISLAVA. Európska komisia v stredu potvrdila, že Slovensko je pripravené prijať euro v januári 2009. K definitívnemu odklepnutiu chýba už len súhlas ministrov financií únie.
Premiér Robert Fico považuje odporúčanie komisie za úspech svojej vlády. „Zavedenie eura neznamená, že každý sa bude mať lepšie, ale prináša veľa výhod,“ myslí si.
„Mám pred zavedením eura plný rešpekt,“ povedal premiér Robert Fico v stredu krátko po tom, ako Európska komisia povedala, že Slovensko splnilo požiadavky na zavedenie novej meny.
Guvernér Ivan Šramko upozornil, že zavedenie eura neznamená, že od 1. januára 2009 bude niekto chudobnejší a niekto bohatší. „O tom euro nie je.“ Výhody by malo priniesť v strednodobom horizonte.
Európska centrálna banka v stredu vyjadrila vážne obavy, či po prijatí eura budeme plniť inflačné kritérium. „Slovensko čelí rizikám rastu inflácie,“ konštatovala v správe. Guvernér Šramko a minister financií Ján Počiatek v stredu len zopakovali, že sa inflácie neobávajú.
Neznámou zostáva len konverzný kurz, za ktorý sa budú prepočítavať koruny na eurá pri vstupe do eurozóny. Podľa Fica by mal taký, aby ľudia zaplatili za jedno euro čo najmenej korún.
Pochvala obom vládam
Čakanie na to, aký bude verdikt, sprevádzali v posledných mesiacoch špekulácie, že najmä pre obavy z inflácie by nám euro mohlo uniknúť.
Napokon sa nepotvrdili, vo vystúpení eurokomisára pre menové a hospodárske otázky Joaquína Almuniu sa však okrem gratulácie isté varovanie na túto tému objavilo.
„Zároveň vláde zasielame odkaz, aby pokračovala v konsolidácii verejných financií, aby obavy znovu nevznikli.“
„Táto i minulá vláda odviedli veľmi dobrú prácu,“ povedal eurokomisár Almunia. No ak má byť prijatie eura úspešné, Slovensko musí „napnúť sily, aby udržalo nízku infláciu“. Práve toho sa obáva Európska centrálna banka (ECB).
Tá bola v správe k Slovensku kritickejšia. „Slovensko čelí rizikám rastu inflácie,“ povedala. Pripomína, že zavedením eura stratíme pozitívny vplyv kurzu koruny na infláciu.
Upozornila aj na napäté podmienky na trhu práce a nedostatok pracovných síl v niektorých regiónoch a odvetviach, čo tlačí na rast miezd. Riziko vidí aj v cenách energie.
Premiér Fico dodatok Európskej centrálnej banky označil za „povinnú jazdu“.
Pokojný guvernér
Guvernér NBS Ivan Šramko pripomenul, že rezervovaný postoj ECB zaujala aj v prípade Belgicka či Grécka. „Naše odhady hovoria, že inflácia by mala byť udržateľná nielen v roku 2008, ale aj 2009.“ Začiatkom júla bude známy konečný kurz koruny a eura. Podľa neho sa prepočítajú ceny, platy aj úspory.
Premiér povedal, že konverzný kurz má byť taký, aby ľudia zaplatili za euro čo najmenej korún. Odporúčanie komisie označil Fico za úspech svojej vlády. „Ivan Mikloš mal rozhodujúcu odvahu začať to a Ján Počiatek to dokončiť,“ hovorí eurokomisár Ján Figeľ.
;)
Koruna bola naša viac než storočie
Koruna patrí k moderným dejinám Slovenska. Prežila rozpad Rakúsko-Uhorska a dvakrát i Československa, totalitu ľudáckeho štátu aj komunistickej strany.Do zbierok numizmatikov ju posiela až spoločná európska mena.
Koruny prišli s príchodom 20. storočia. Nahradili zlaté a v každom grame mince bola tretina rýdzeho zlata. Po rozpade Rakúsko-Uhorska si vláda na novej mene dala záležať a podobu väčšiny nových bankoviek zverila secesnému maliarovi Alfonzovi Muchovi.
Koruna slovenská prišla so vznikom slovenského štátu a presadili sa slovenské motívy a na desaťkorunovej bankovke Andrej Hlinka. Mince počas druhej svetovej vojny razila Kremnická mincovňa, papierové peniaze tlačili v zahraničí a neskôr aj v Martine.
Po znovuobnovení spoločného štátu Čechov a Slovákov prirodzene zostala menou koruna československá, na dvojkorune sa napríklad objavil idealizovaný Jánošík.
Po roku 1948 a prevzatí moci komunistickou mocou sa presadili budovateľské motívy – ozubené kolesá, snopy obilia, žeriavy a pionierske šatky. Najznámejšie bankovky sa začali tlačiť po roku 1960. Niektorými sa platilo viac ako dvadsať rokov. V roku 1961 začala platiť hnedá desaťkorunáčka s dvomi oravskými dievčatami, z ktorých je jedna pionierka. Navrhla ju maliarka Mária Medvecká. Na zadnej strane bola Oravská priehrada.
V roku 1988 sa zasa objavila desaťkorunáčka s Hviezdoslavom od Albína Brunovského. Ten navrhol na dvadsaťkorunáčku Jana Amosa Komenského, päťdesiatku Štúra a na tisícku Bedřicha Smetanu.
Zelená stokorunáčka prežila od roku 1961 až do rozpadu Československa. Len pár týždňov pred novembrom 1989 sa do obehu dostala stokorunáčka s Klementom Gottwaldom, zrejme najneobľúbenejšia bankovka. Tlačiť je prestali už v decembri 1990.
Po vzniku samostatného Slovenska bola prvou slovenskou bankovkou päťdesiatka od Jozefa Bubáka, platiť sa ňou začalo koncom augusta 1993.
Marcela Glevická
Sto miliárd korún spália, mince predajú
Mincovňa Kremnica bude slovenské mince za jedena pol miliardy ničiť, nových 400 miliónov kusov euromincí raziť.
Koruny začne Národná banka Slovenska sťahovať postupne a začne už tento rok v októbri. Odhaduje, že ľudia vrátia bankovky v hodnote asi 111 miliárd korún, ktorých hmotnosť bude približne 148 ton. „Ničiť bankovky budeme v zariadení v budove národnej banky,“ povedala hovorkyňa Jana Kováčová. Peniaze sa rozsekajú na malé čiastky a pod tlakom vylisujú do tehličiek.
Národná banka ešte zvažuje, že časť peňazí spáli v US Steel Košice alebo v cementárni v Rohožníku, kde využívajú teploty presahujúce 1500 stupňov, aby bankovky dokonale zhoreli.
Nové eurobankovky si na začiatok požičiame z Rakúska.
Skúsenosti z eurozóny ukazujú, že 90 percent domácej meny sa z obehu podarí stiahnuť počas prvých piatich dní. Kováčová odhaduje, že väčšina korún sa do centrálnej banky vráti do prvých 16 dní roku 2009, keď budú v obehu koruny aj eurá.
Predtým ako v kremnickej mincovni vyrazia nové euromince, začnú v októbri likvidovať slovenské koruny. „Na špeciálnych strojoch sa zdeformujú a predajú ako druhotný materiál,“ povedal hovorca mincovne Jaroslav Setnický. Dovedna dvetisíc ton slovenských mincí má hodnotu 1,5 miliardy korún.
Na rozdiel od eurobankoviek jednotných pre všetky krajiny majú euromince zhodnú len prednú stranu. Na zadnej má Slovensko vlastné motívy: Kriváň, Bratislavský hrad a slovenský dvojkríž na trojvrší. Kremnicu čaká vyrazenie 400 miliónov kusov euromincí od jednocentoviek až po dvojeurovky.
(mgl)
Euro má desať rokov
Na zriadení eura sa dohodli zakladajúce krajiny presne pred desiatimi rokmi. Dnes je spoločná mena v dobrej forme.
Práve v stredu, keď si Slovensko vypočulo svoje euroáno, si pripomínala spoločná mena významné výročie. Dohoda dvanástich pôvodných členov o zriadení spoločnej meny má desať rokov, píše BBC.
Platiť eurom začali obyvatelia 1. januára 2002, no už predtým sa s ním obchodovalo na medzibankovom trhu a začiatok to slávny nebol. Oproti doláru sa euro sprvu krčilo, no postupne sa prepracovalo do súčasnej pozície, keď sa slabý dolár krčí pred silnou euromenou a európski vývozcovia pritom trpia.
V nasledujúcich mesiacoch čaká euro jedna z najvážnejších výziev – čo najlepšie vydržať krízu, ktorá zasiahla americkú ekonomiku a týka sa už aj Británie.
Zástancovia spoločnej meny argumentujú, že od jej zrodu sa ekonomikám členských krajín darí, vzniklo v nich 16 miliónov nových pracovných miest, nezamestnanosť klesla z deviatich percent na sedem, pakt stability núti krotiť členské krajiny infláciu či vytvárať veľký rozpočtový deficit. Kritici dodávajú, že to tak nie je vždy, veľké krajiny ako Nemecko pakt stability porušili. Krajiny tiež doplácajú na to, že politika Európskej centrálnej banky nemusí pri takom veľkom celku presne reagovať na ich požiadavky.
(mch)
Autor: of, šaf
;){kind=link}