S dávkou zveličenia sa dá povedať, že hokejovú reprezentáciu Slovenska zachránili v A-kategórii majstrovstiev sveta brankár Ján Lašák a obranca Ľubomír Višňovský. Jeden zabránil gólom, druhý ich strieľal. Obaja majú vo svojej zbierke všetky tri kovy zo šampionátov v Petrohrade 2000 (striebro), v Göteborgu 2002 (zlato) a Helsínk 2003 (bronz). Šťastní a vyčerpaní by dramatický boj o záchranu zaradili hneď za medaily.
Väčšie nervy nikdy nemal
„Som úplne hotový, zápas dal zabrať mojej psychike,“ priznal Lašák pár minút po zápase v novinárskej mixzóne a pot z neho stekal cícerkom. Na tvári mu bolo vidieť veľkú únavu. „Napätie z posledného zápasu o záchranu sa nedá prirovnať k ničomu. Nikdy v živote som sa s niečím takým nestretol. Ani v reprezentácii, ani nikde inde.“
Lašák pred šiestimi rokmi v Göteborgu vychytal v semifinále v nájazdoch Švédov, teraz zneškodnil nájazdy Slovincov.
„Kopitara z Los Angeles poslali na mňa ako prvého,“ priblížil slovenský brankár záverečné nájazdy. „Robil som to, čo robím vždy: snažil som sa zostať čo najvyššie, využiť rýchlosť mojich nôh. Strelu som mu chytil, a tým sme súperovi zobrali tromf. Dostali sme sa do výhody. Vzápätí Razingar pretlačil puk cezo mňa, keď som ho už pomaly mal. A tretí nájazd Rodmana s priamou strelou som dobre prečítal.“
Potom už Lašák s napätím sledoval Višňovského pokus. „Keď to Višňa premenil, niečo zo mňa spadlo,“ vravel brankár Pardubíc z českej extraligy. „Bol som rád, že už je po sezóne. Po operácii kolena z úvodu sezóny sme v Pardubiciach stále o niečo hrali, furt nás naháňali, tlačili, aby sme vyhrali.“
Vykríkol od šťastia
Ľubomír Višňovský odohral v sobotu v Halifaxe veľký zápas. Bránil, útočil, strieľal góly. V 35. minúte zvýšil nádejný náskok na 3:1 blafákom na bekhend a v nájazdoch vypálil puk prudko do horného vinkla.
„Pri nájazde som sa rozhodol v poslednej chvíli, bol som úplne bez fantázie,“ vravel obranca Los Angeles Kings. „Čakal som, čo urobí brankár. Nechal mi voľný horný roh, asi si myslel, že pôjdem s pukom na bekhend so strelou medzi nohy. To robím dosť často. Radšej som však vystrelil priamo, lebo ľad už bol nekvalitný a bál som sa, že pri pokuse o bekhendovú strelu mi puk môže preskočiť čepeľ.“
Čierna guma zazvonila o hornú žŕdku, hokejistom ohlásila koniec sezóny. „V tej chvíli som od šťastia vykríkol. Konečne to máme z krku, už sa nemusíme trápiť!“
Višňovskému pred stretnutím prebehla hlavou myšlienka, že pred pár rokmi hralo Slovensko o zlato a teraz o udržanie v elitnej kategórii. „Zápas o záchranu je ťažší, psychicky náročnejší,“ porovnával.
Cítil nervozitu
„Nebolo mi všetko jedno, srdiečko mi bilo,“ vravel o pocitoch. „Povedal som si - niečo si už odohral, prišiel si mužstvu pomôcť. A teraz je tá správna chvíľa, aby si to zúročil. Som rád, že mi to tam padlo.“ Víťazný gól by zaradil medzi svoju najvýznamnejší. Jeden dal aj vo finále MS 2002 do siete Ruska, už v 22. sekunde prekvapil brankára Sokolova.
„Vtedy sa ľudia na Slovensku tešili, teraz nadávali,“ vrátil sa do reality. „Keby sme to v Halifaxe pokašľali, veru neviem, či by som prišiel na Slovensko.“ Včera letel z Halifaxu do Los Angeles a domov príde koncom mája.
Višňovský hral proti Slovinsku so zraneným medzirebrovým svalom. Na prvý zápas dostal injekciu, na druhý potom tabletu proti bolesti.„Toto mužstvo malo určite na viac ako na 13. miesto,“ hodnotil náš najproduktívnejší hráč. „Žiaľ, v skupine sme hrali jeden zlý zápas s Nemeckom a za ten sme pykali celé majstrovstvá. Mali sme premeniť aspoň 20 percent šancí. Mužstvu nechýbala bojovnosť, ale bolo málo vyhrané a málo skúsené na takéto podujatie.“
Autor: on
