BRATISLAVA. V oficiálnych životopisoch to spisovateľ Michel Houellebecq neuvádza, ale zrejme vyštudoval filmovú školu a dúfal, že sa raz priblíži k Davidovi Lynchovi. Myslí si to Denis Demonpion, autor jeho neautorizovanej biografie.
A boli vraj časy, keď často písal svoj mame a prosil ju, aby jeho režisérske sny podporila nejakými peniazmi.
Nedávno Michel Houellebecq svoj prvý film nakrútil – zadaptoval svoj posledný román Možnosť ostrova. Dokonca sa vravelo, že by ho mohli vybrať do hlavnej súťaže v Cannes.
Nevybrali, ale zarobil si naň sám. Svojimi oceňovanými knižkami a svojou preslávenou provokáciou, cynizmom a úprimnosťou zároveň.
Má priznať, že je klamár
Rozhovory s matkou, tie sú už dávno pasé. Minulý týždeň vyšla jej autobiografická esej Nevinná (L’ Innocente). Áno, osemdesiattriročná Lucie Ceccaldi píše tiež.
A keď píše o svojom synovi, vyzerá to asi takto: „S Michelom Houellebecqom by som sa mohla znovu rozprávať len vtedy, ak by vystúpil na verejnosti, mal v rukách svoj román Elementárne častice a povedal: Som klamár, som podvodník, bol som parazit, nič zo mňa nebolo a ublížil som všetkým, čo boli nablízku.“
Túto vetu odcitovali denníky vo Francúzsku i v zahraničí. Houellebecq nechce spor rozvíjať, Ceccaldi sa ešte nezastavila. V literárnom časopise Lire vysvetľovala príčiny nezhody.
Je alžírskeho pôvodu, a tak sa jej dotklo, keď Houellebecq vyhlásil, že islam je náboženstvom debilov. Pred pár rokmi zas v inom rozhovore povedal, že jeho mama je mŕtva.
Ale to by ešte stále nebolo také zlé ako to, čo spravil v Elementárnych časticiach. Vytvoril v nich sebeckú, nesympatickú a sexom posadnutú osobu a nazval ju tak, ako sa volá jeho mama: „Uvádza moje meno, rodný list, rodový strom. To mu neodpustím. Nechápem, prečo to spravil. Asi preto, že na špinení svojej vlastnej matky sa dá dobre zarobiť,“ cituje ju Lire.
Už ho nečíta
Ceccaldi vie, čo asi vyvolalo synov chlad. Houellebecq tvrdí, že sa oňho nestarala. Nepopiera to, pár mesiacov po pôrode odišla do Afriky a Michela nechala u starých rodičov. Nepopiera ani to, že vždy rada cestovala a dokázala odísť do Indie len na kurz jogy.
Ale odmieta, že by bola nezodpovedná hipisáčka. „Opisuje ma ako prostitútku vydržovanú nejakým Američanom, a ja som pritom pracovala ako divá, aby som získala lekársku atestáciu,“ hovorí. A vyčíta mu, že v sebe necíti stopy po tom, čo ho päť mesiacov dojčila, kolísala a hladila.
Od Elementárnych častíc z roku 1998 už radšej od Houellebecqa nič nečítala. Jej zlosť sa však nezdá byť nekonečná. Myslí si, že jej syn je „superinteligentný“ a hoci píše o veciach, ktorým ona vôbec nerozumieme, rada by sa s ním zase porozprávala. Mohli by si vraj vzájomne odpustiť a nad svojimi spormi sa už konečne zasmiať.
Pre istotu však zostáva skeptická: „Nie som si istá, či sa ten chlap dokáže smiať.“