Úradníci budú musieť poslancom vysvetľovať, prečo nezastavili práce na výstavbe skládky odpadov v Pezinku. Povedia, že ich nezbadali.
BRATISLAVA. Spornou skládkou odpadov len 400 metrov od centra Pezinka sa opäť bude zaoberať parlamentný výbor pre životné prostredie.
Zvolať rokovanie výboru na štvrtok žiadal poslanec SDKÚ Pavol Frešo. „Pre pochybnosti o postupe štátnych úradov, ktoré budeme žiadať o dôsledné vysvetlenie,“ povedal.
Inšpektorát životného prostredia v Bratislave má vysvetliť, prečo nezastavil stavebné práce, ktoré už niekoľko dní prebiehajú na mieste zamýšľanej skládky.
Inšpektor nič nevidel
Inšpektorát skládku v januári povolil napriek územnému plánu Pezinka, ústredie inšpekcie však výstavbu po protestoch obyvateľov mesta pozastavilo až do rozhodnutia o odvolaní. Investorovi zároveň nariadilo „zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác súvisiacich so stavbou skládky odpadov“.
Hoci úrad o odvolaní dosiaľ nerozhodol, Pezinčania začiatkom mája zistili, že na skládke panuje stavebný ruch a buduje sa viacero stavebných objektov.
Inšpektorát preto vyzvali, aby nariadil práce zastaviť a uložil investorovi pokutu. Inšpektor však pri kontrole stavbu nenašiel a práce označil za ťažbu hliny. Kontrolu vykonal aj na ďalší deň, „pričom sa v danom priestore nenachádzali vôbec žiadne mechanizmy“, povedal riaditeľ inšpektorátu Miroslav Held.
„Sme veľmi zvedaví, ako vysvetlia činnosť zachytenú na fotografiách ako ťažbu. Či ťažba hliny prebieha valcovaním terénu a tak, že jej výsledkom je vybudovanie akumulačnej nádrže,“ hovorí právnička iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová. Dodáva, že aj pri poslednej obhliadke v pondelok napočítali v jame trinásť stavebných mechanizmov.
Susedia Pezinok nepodržali
Umiestnenie sklády v Pezinku medzičasom podporili dvanásti primátori a starostovia zo Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu.
„My musíme hájiť záujmy našich obyvateľov, aby sa nezvyšovali poplatky a nešírili čierne skládky, preto sme požiadali o vyjadrenia odborné orgány a dostali sme ubezpečenie, že zámer je v súlade so zákonmi,“ hovorí predseda združenia a primátor Svätého Jura Alexander Achberger.
Na stretnutie s úradníkmi, ktorí výstavbu pezinskej skládky presadzujú, združenie nepozvalo primátora Pezinka Olivera Solgu. „Mňa jeho argumenty nezaujímajú. Keby som bol primátorom Pezinka ja, tiež by som bol proti, ľudia ho k tomu prinútili,“ tvrdí Achberger.
„Je to ako malý Mníchov – o nás bez nás,“ hovorí Solga. „To akoby sme my kúpili dom vo Svätom Jure, zrekonštruovali ho a nasťahovali doň všetkých sto Cigánov z vyhoreného domu z Glejovky. A tiež by som mohol tvrdiť, že ma nezaujíma, čo na to Jurania.“ Podobným spôsobom nedávno riešili niektoré mestá problémy s neplatičmi na úkor iných obcí.
Solga upozorňuje aj na to, že uznesenie podpísal aj starosta Slovenského Grobu Ján Juran, hoci obecní poslanci zámer vybudovať skládku necelé dva kilometre od Grobu v marci jednomyseľne odmietli.
„Neuvedomujú si, že idú sami proti sebe, keď pošliapavajú samosprávnu pôsobnosť. Ak teraz nerešpektujú územný plán iného mesta, lebo sa im to hodí, je to zlý precedens, ktorý sa im zajtra môže vypomstiť,“ tvrdí Čaputová.
