Aké máme šance?

„Vyhliadky sú dobré. Slovensko je celkom na vrchu zoznamu kandidátov. Dnes nie je celkom pripravená ani jedna z desiatich krajín, ktoré sa o členstvo uchádzajú. Slovensko však urobilo, najmä od volieb v roku 1998, veľmi dobrý dojem - v oblasti ekonomiky, politiky, armády a zahraničnej politiky. Ten pokrok Slovensko, samozrejme, neurobilo pre NATO, urobilo ho pre seba. Tým, že tieto kroky robí, však ukazuje, že vyznáva rovnaké hodnoty ako členské krajiny aliancie. Len v piatok sa v Bruseli uskutočnilo dôležité rokovanie SR s členskými krajinami a podľa toho, čo som počul, bol výsledok veľmi pozitívny.“

Pri prvom kole rozširovania ste boli jedným z ľudí, ktorí presviedčali členské krajiny o potrebe rozšírenia. Aké argumenty by ste použili dnes v našom prípade?

„Tie isté ako pri každej inej krajine, ktorá je pripravená na vstup. Ak by som hovoril v USA k senátorom, presviedčal by som ich, že je v našom záujme, aby sme mali silné vzťahy s Európou, ktorá je v mieri a demokratická. Keď to tak nebolo, stratili sme stotisíce našich ľudí. Každá americká rodina o niekoho prišla vo svetových vojnách, pretože Európa bola rozdelená a nedemokratická. NATO je základnou bezpečnostnou zárukou, ktorá umožňuje, aby sa to neopakovalo. Prijatím nových členov, ktorí uznávajú rovnaké hodnoty ako my, máme väčšiu istotu. Viac sa môžeme sústreďovať na našu prácu, vzdelávanie a domáce priority.“

NATO nám vyčíta, že verejnosť vstup dostatočne nepodporuje. Sú podľa vás prieskumy verejnej mienky také dôležité?

„Prieskumy sú veľmi dôležité. Sám podpis zmluvy o NATO je bezvýznamný. Podpis nenúti politikov, aby vyslali jednotky alebo pomohli inej krajine. Spoluprácu členských krajín, špeciálne v ťažkých časoch, garantuje jedine politická vôľa. A tá prichádza od ľudí. Ak nemáte podporu ľudí, môžete síce podpísať zmluvu, ale nepomôže vám to. Nie je to len otázka robenia prieskumu. Je to vec srdca - úprimne sa zaviazať pomôcť druhej krajine pri jej obrane. Je to niečo, o čom sa bude musieť Slovensko rozhodnúť. Ak to ľudia chcú, určite sa to odrazí aj v prieskumoch.“

V Česku však podpora verejnosti nebola výrazná.

„Určite nie taká výrazná ako v prípade Poliakov. Česi však urobili veľa pre to, aby podporu vytiahli nad 50 percent. Existovalo viac dôkazov, že verejnosť toto rozhodnutie podporuje. Prieskumy však vyvolávali pochybnosti. Česi a Maďari to však brali veľmi vážne.“

Pomohli ste presadiť sa prezidentovi Clintonovi. Dnes pomáhate britskému premiérovi Blairovi. Pomohli by ste aj nám pri vstupe do NATO?

„Pracujem so stranami a s kandidátmi, ktorí sa uchádzajú o určitý post. Pracujem pre Blaira, pracoval som pre Ala Gora. Naposledy som pomáhal viedenskému starostovi Michaelovi Hauplovi. Nelobujeme v prospech vládnej politiky. Preto by som to neurobil. Stále som však spolupredsedom amerického výboru pre NATO.“

Viete si predstaviť, že by ste raz pracovali pre nejakého slovenského politika?

„Samozrejme. To by sa mi páčilo.“

MATÚŠ KOSTOLNÝ