Domovinou týchto trvaliek je severná Ázia, rozšírené sú však aj po celej Európe, okrem najjužnejších a najsevernejších oblastí. Rastú hojne vo vlhkých tônistých lesoch, kde obľubujú polotienisté stanovište na kyprej kyslej alebo vápenitej pôde.
V súčasnosti sa pestujú aj ako okrasná rastlina v záhradách, ale aj v črepníkoch. Ak majú v záhrade dobré podmienky - pôdu bohatšiu na minerály, hojne sa rozrastú a pokrývajú zem pod stromami a kríkmi. V nepriaznivých podmienkach rastliny vytvárajú len listy, ale nekvitnú.
Rastlina vyrastá z plazivého rozkonáreného podzemka, na jeho konci rastú dva až tri listy. Stvol je zakončený hroznovitým okvetím, ktoré sa skladá z drobných zvončekovitých kvetov sklonených smerom k zemi.
Najčastejšia farba kvetov je biela, vyskytujú sa však aj druhy s bledožltými alebo bledoružovými kvetmi. Ich plodom sú červené bobule, ktoré obsahujú niekoľko modrých semien. Konvalinka sa rozmnožuje na jeseň delením trsov alebo sadením cibúľ. Ako liečivá rastlina sa používa na posilnenie srdcovej činnosti a pri epilepsii.
"Vzhľadom na vysokú toxicitu však nie je vhodná na používanie amatérskymi liečiteľmi. Všetky jej časti totiž obsahujú účinné jedovaté látky pôsobiace na srdcovú činnosť, čo môže byť pri neopatrnej manipulácii zdraviu nebezpečné. Otravy konvalinkou sa najčastejšie vyskytujú po požití zrelých červených plodov zámenou za iné jedlé bobule," hovorí Dagmar Hillová z Katedry biotechniky parkových a krajinných úprav Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.
Nebezpečná môže byť aj zámena listov konvalinky s listami liečivého cesnaku medvedieho. "Ak ich nedokážeme rozlíšiť vizuálne, odborníci radia rozmliaždiť ich medzi prstami. Rozmliaždené listy cesnaku medvedieho voňajú prenikavo po cesnaku, zatiaľ čo listy konvalinky cesnakom necítiť," tvrdí Dagmar Hillová a dodáva, že toxíny sa uvoľňujú aj do vody s rezanými kvetmi konvaliniek. Vonné výťažky z kvetov sa používajú v kozmetike na výrobu parfumov a mydiel.
Vo voľnej prírode sú zákonom chránené a za ich vyberanie s koreňom z pôdy, ale aj za trhanie kvetov, hrozia pokuty.
Renáta Chosraviová