Oscar Pistorius, dvadsaťjedenročný bežec na 400 metrov s protézami namiesto amputovaných nôh, bude môcť štartovať na pekinskej olympiáde.
BRATISLAVA. Juhoafričan štartoval vlani na dvoch renomovaných mítingoch. V Ríme skončil v B-behu druhý, v Sheffielde už súťažil s najlepšími. Diskvalifikovali ho, lebo vybehol z dráhy.
Medzinárodná atletická federácia (IAAF) novátorskú aktivitu mladého atléta stopla. Pistorius sa narodil bez lýtkových kostí. Mal necelý rok, keď mu amputovali obe nohy pod kolenami. Pri behu používa špeciálne karbonové protézy.
Pomôcka či nevyhnutnosť?
Atletické pravidlá zakazujú používanie akýchkoľvek technických pomôcok, ktoré by im pomohli zlepšiť výkon.
Bežec s postihnutím sa odvolal proti verdiktu atletickej federácie na Medzinárodnú športovú arbitráž v Lausanne. Tá včera rozhodla v prospech Juhoafričana. Výrok arbitráže je pre IAAF záväzný.
Pri veľkej úcte k Pistoriusovej snahe i výkonnosti, je rozhodnutie kontroverzné. Atléti ho však akceptovali.
Arbitráž konštatovala, že na základe expertíz oboch strán protézy Cheetah Flex-Foot športovca nezvýhodňujú. „Oscara privítame na každých pretekoch,“ píše sa vo vyhlásení atletickej federácie. „Je to inšpiratívny človek, tešíme sa na jeho úspechy.“
Slovenského atletického trénera Eugena Lacza, experta na kondičnú prípravu v mnohých športoch, verdikt prekvapil. „Vážim si týchto ľudí, ale takéto protézy sú výhodou. Pri behu na 400 metrov sa najviac unavujú lýtka. On to cítiť nemôže. Protézy mu zaručujú v podstate neunaviteľnosť. Jedinú nevýhodu má pri štarte, kde sa nemôže tak rýchlo rozbehnúť.“
Laczo sa obáva, že rozhodnutie z Lausanne môže znamenať precedens podobný lavíne. „Len tak narýchlo mi napadlo - basketbalista alebo volejbalista s výskokom meter a pol.“
Pistorius sa rozplakal
Šéf Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš považuje výrok za veľké zadosťučinenie.
„Tento prípad som vnímal obzvlášť citlivo. Tvrdenie, že protézy môžu niekoho zvýhodňovať, považujem za cynické. Pistorius dosiahol veľké víťazstvo. Atletická federácia sa v prvom momente zachovala diskriminačne,“ povedal stolnotenisový paralympijský víťaz z Atén 2004.
„Keď som sa to dozvedel, rozplakal som sa. Toto je báječný deň pre šport. Vojde do histórie, lebo priniesol rovnoprávnosť pre postihnutých,“ dojímavo hovoril, ako opisuje denník La Gazzetta dello Sport, Oscar Pistorius na tlačovej besede v Miláne. Juhoafričanove paralympijské svetové rekordy sú - 100 m: 10,91 s, 200 m: 21,58 s, 400 m: 46,56 s. Prvé dva výkony by neboli ani ženskými svetovými rekordmi, tretí je medzi mužmi priemerný výkon.
Myslí skôr na Londýn
Zlepšovanie sa s pribúdajúcimi metrami potvrdzuje Laczovu (a všeobecne atletickú teóriu) o technickom zvýhodnení. „Závisí od ostražitosti športových federácií i korektnosti paralympionikov, aby sa na život nevyhnutné pomôcky pre postihnutých nestali vhodným vývojovým produktom firiem vyrábajúcich športové náradia, náčinia, výstroj,“ zdôraznil náš tréner.
Dôležitú úlohu zohrá aj športová verejnosť, ktorá musí odteraz juhoafrického bežca vnímať ako každého iného atléta.
Pistorius tvrdí, že zanedbal prípravu, lebo sa viac venoval obhajovaniu svojej pravdy. A–limit na OH je 45,55 s. Považuje ho momentálne za nedostižný. Myslí však na olympiádu 2012 v Londýne, možno pekinskú účasť v juhoafrickej štafete na 4 x 400 m.
Kto je Pistorius
Narodil sa 22. novembra 1986 v Sandtone pri Johannesburgu.
Mal 11 mesiacov, keď mu pre vrodenú chorobu amputovali obe nohy.
Vyštudoval obchodný manažment na univerzite v Pretórii.
Na strednej škole hrával vodné pólo a tenis, na vysokej ragby (!). Atletike sa venuje štyri roky.
