BRATISLAVA. Riaditeľ Slovenskej televízie Štefan Nižňanský si za poradcu vybral Jaroslava Hlinického, svojho niekdajšieho šéfa v Československej televízii Bratislava (ČST). Denníku SME to potvrdili dva nezávislé zdroje z televízie.
Vedenie televízie oficiálne Hlinického príchod nekomentuje. „Na personálne otázky nepovažujeme za vhodné odpovedať prostredníctvom médií,“ povedala hovorkyňa televízie Želmíra Habánová.
Niekdajší člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) Hlinický bol od februára 1984 do januára 1990 ústredným riaditeľom ČST v Bratislave. Predtým bol námestníkom.
Nižňanský, ktorý pred novembrom 1989 moderoval správy, považuje Hlinického za svoj vzor.
Lasica: Chyba je v systéme
Podpredseda Rady STV Peter Malec považuje Hlinického vymenovanie za príznačné pre toto obdobie. Pamätá si ho ako odborníka, ale „časy sa už zmenili“.
„To, že nomenklatúrne kádre sú zase vo funkciách, to nie je ich chyba, ale chyba tohto systému, že to umožňuje,“ povedal herec Milan Lasica.
S Hlinickým sa nám nepodarilo spojiť. Pred časom poskytol rozhovor internetovému magazínu študentov žurnalistiky Webjournal, kde otvorene spomínal aj na spôsob práce v televízii, ktorá sa priamo zodpovedala strane, konkrétne tajomníkovi ÚV KSS Pezlárovi a ideologickému oddeleniu ÚV KSČ.
Povedal, že Pezlár mal preňho vždy pochopenie. „Fungoval systém tzv. týždenných informácií, čosi ako tlačovky pre šéfov médií, kde nás poinformovali o zasadnutiach orgánov strany a vlády. Nikdy sa však príkazy nedávali písomne. Ak napríklad zastavili činnosť Lasicovi a Satinskému, spomenulo sa čosi na porade a všeobecne sa očakávalo, že sa to bude bez výhrad rešpektovať. Ak by sa tak nestalo, odvolajú ma.“
Odborník a nomenklatúrny káder
Bol to zodpovedný odborník, no spojený s obdobím, v ktorom šéfoval, spomínajú si tí, čo Hlinického v Mlynskej doline zažili. „Problematické veci napokon vždy pustil do vysielania,“ hovorí šéfka Reportérov Katarína Začková. „Ale ja som do televízie nastúpila v čase perestrojky, keď sa atmosféra uvoľňovala.“
Lasica si spomína, že v čase, keď bol Hlinický námestníkom, usiloval sa, aby sa so Satinským vrátili po zákaze späť na obrazovku. Na druhej strane sa napríklad snažil zastaviť vysielanie dokumentu Jána Fajnora s Vladimírom Mináčom.
Hlinického za revolúcie spomína aj historik Pavel Žáček v knihe ŠtB za normalizácie na Slovensku. „Negatívne reagovali pracovníci ČST v Bratislave na vystúpenie riaditeľa Hlinického, ktorý na adresu členov SZM vyhlásil, že ak sa zväzáci zapoja do štrajku, budú okamžite prepustení zo zamestnania.“
Po novembri Hlinický podal demisiu, ktorú komunistická vláda neprijala. Odvolala ho až vláda v januári 1990, televízii šéfoval až do mája.
Nižňanský nie je prvý, kto ho ako riaditeľ oslovil za poradcu, rovnako sa hneď po nástupe v roku 1990 zachoval Roman Kaliský, hovorí Hlinický.
Mizli televízory
S Hlinického odchodom z televízie sa spája kauza televízorov. V roku 1990 bol obvinený zo zneužitia právomoci za to, že v 39 prípadoch poskytol bezplatne popredným straníckym a štátnym kádrom televízne prijímače, videorekordéry a kazety za viac než pol milióna korún. Dva mesiace bol vo väzbe, potom ho vyšetrovali na slobode.
„Súd pokračoval najbližších sedem rokov, až kým Hlinického v roku 1997 definitívne neočistili,“ píše Webjournal.
Kto je Hlinický
1984 - 90 ústredný riaditeľ ČST, člen ÚV KSS, predtým námestník,
po odchode z televízie si založil vydavateľskú firmu, neskôr robil riaditeľa vydavateľstva Columbus rodiny Feldekovcov
(hr)
