BRATISLAVA. Poslanci predložili k školskému zákonu takmer tristo pozmeňujúcich návrhov. Aj preto si hlasovanie o zákone odložili na dnes. Jedna chyba pri hlasovaní by mohla spôsobiť legislatívny chaos.
Na ten včera upozorňovali ministra Jána Mikolaja aj opoziční poslanci. Hovoria, že pri tak veľkom počte zmien nemôže nikto ani tušiť, v akom znení zákon bude nakoniec platiť.
Predseda školského výboru Ferdinand Devínsky z SDKÚ hovorí, že taký veľký počet pozmeňujúcich návrhov je dôkazom o zlej príprave zákona a najlepšie by bolo schvaľovanie zastaviť. „Školský zákon je zlý, zabije reformné úsilie na mnoho rokov,“ povedal aj poslanec KDH Martin Fronc.
Minister odchádzal z parlamentu s tým, že má všetko pod kontrolou. Problémy by mohli spôsobiť len opozičné návrhy, ktoré by narušili koncepciu reformy. Tie koalícia neschváli, na tom sa už podľa Mikolaja dohodli.
Do úvahy by teda nemali prichádzať ani ústupky SMK, ktoré žiada najmä pri vyučovaní slovenčiny. Žiada zachovanie súčasného status quo, keď zákon presne nestanovuje rozsah, v akom sa štátny jazyk musí učiť. Minister si je istý, že slovenčina maďarským žiakom pribudne. Budú mať vraj toľko hodín, koľko budú potrebovať na jej ovládanie.
Na obhajobu toho, aby sa žiaci z menšinových škôl učili viac štátneho jazyka, vystúpil aj vicepremiér Dušan Čaplovič. Pridal sa aj poslanec HZDS Ján Kovarčík, podľa ktorého deti z maďarskej menšiny nevedia po slovensky.
„Toto je už pomaly urážka maďarskej komunity na Slovensku,“ oponoval József Berényi z SMK. Rodičia maďarských žiakov, ale aj ich učitelia hrozia občianskymi nepokojmi, ak zákon prejde podľa Mikolajových predstáv. Okrem slovenčiny poslanci dlhšie diskutovali aj o cudzích jazykoch, ktorých vyučovanie by malo na školách pribudnúť. S učením prvého jazyka majú žiaci začať od tretej triedy. Ďalší cudzí jazyk im má pribudnúť v šiestom ročníku.
Podľa Fronca je tento prísľub „excelentným príkladom farizejstva“, keďže na školách chýbajú jazykári. Mikolaj hovorí, že práve jazyky má najlepšie prepracované. Predpokladá, že žiakov budú učiť preškolené učiteľky prvého stupňa.
Opozícia žiada odklad štartu reformy o rok, minister to odmieta.
Čo zákon prináša
ponecháva 10-ročnú školskú dochádzku,
vzdelávanie na štátnych základných a stredných školách ostáva bezplatné,
posledný rok v materských školách je bezplatný, poplatok v ostatných ročníkoch sa zníži zhruba o 20 korún na 361 korún (len v obecných škôlkach),
počet žiakov v triedach sa zníži,
prvý cudzí jazyk bude povinný od tretej triedy, druhý od šiestej,
zadarmo budú len učebnice schválené štátom,
v maturitách sa rušia úrovne A,B,C, bude len jedna spoločná pre všetkých,
osemročné gymnáziá budú môcť prijímať len päť percent žiakov populačného ročníka,
na školách národnostných menšín pribudnú hodiny štátneho jazyka,
zhruba štvrtinu rozsahu si školy určia samy, štát znižuje počet povinných hodín a mení aj osnovy.
