TEL AVIV, BEJRÚT. Najhoršia politická kríza v Libanone od konca občianskej vojny v roku 1990 sa údajne pominula. Znepriatelené libanonské frakcie dosiahli v Katare dohodu o jej ukončení.
Hizballáh ostáva na koni
Hoci na slávnostnej ceremónii pri jej podpise zaznelo, že z nej nikto nevyšiel ako víťaz ani ako porazený, je zrejmé, že z nej najviac vyťaží šiitské hnutie Hizballáh. To považujú za predĺženú ruku iránskych a sýrskych záujmov v regióne.
VIDEO: Dohoda skončila krízu v Libanone
Dohoda o ukončení rok a pol trvajúcej krízy predpokladá vznik vlády národnej jednoty. Doteraz opozičný Hizballáh v nej dostane 11 kresiel, 16 postov zostane súčasnej vládnej koalícii, ktorú charakterizujú ako prozápadnú, čiže protisýrsku.
Právo veta
Hizballáh prakticky dostane právo veta, a teda sa stane rozhodujúcou silou v krajine. Práve jeho požiadavky dostať väčší podiel na rozhodovaní v Libanone a odmietavé stanovisko kabinetu Fuada Sinioru vyvolali mesiace sa ťahajúcu krízu. Premiér a jeho spojenci totiž Hizballáh považujú za vykonávača príkazov Damasku a Teheránu, ktoré ho financujú.
Urovnanie medzi libanonskými frakciami tiež predpokladá revíziu volebného zákona. Francúzska agentúra AFP napísala, že Libanon by sa mal vrátiť k volebnému zákonu z roku 1960, ktorý znamená menšie volebné obvody.
V prípade Bejrútu to môže znamenať, že v bašte antisýrských strán môže voľby naplánované na budúci rok vyhrať Hizballáh.
Zbrane si šiiti ponechajú
Za víťazstvo hnutia, ktoré nabralo popularitu aj moc počas vojny s Izraelom pred takmer dvomi rokmi, sa považuje aj to, že dohoda nezakazuje Hizballáhu vedenie vlastnej armády.
Pozitívnou správou je, že dohoda umožní, aby mal Libanon konečne prezidenta. Jeho voľba sa od novembra odložila takmer 20–krát.
V nedeľu by sa konečne mal zísť parlament, aby za prezidenta zvolil bývalého najvyššieho veliteľa libanonskej armády generála Michela Sulejmana. Jeho zvolenie sa považuje za dobrý znak, keďže armáda sa v poslednom čase správala veľmi profesionálne.
Izrael vyjednáva so Sýriou o mieri
Damask možno dostane Golanské výšiny späť pod kontrolu.
TEL AVIV. Izrael a Sýria včera potvrdili, že sa začali nepriame vyjednávania o mieri. Vyjednávania by mali prebiehať pod patronátom Turecka, ktoré má s oboma krajinami dobré vzťahy.
O tom, že medzi Damaskom a Jeruzalemom existuje určitá forma komunikácie, izraelské médiá informovali už niekoľko mesiacov. Vládne zdroje ich informácie odmietali potvrdiť. Až teraz to úrad premiéra Olmerta urobil.
Podľa izraelských médií by podmienkou na uzavretie mieru malo byť to, že Damask sa verejne vzdá podpory terorizmu a Izrael vráti Golanské výšiny, ktoré dobyl počas vojny v roku 1967.
Izrael a Sýria o mieri už neúspešne vyjednávali v roku 2000. Rokovania zlyhali pre izraelskú neochotu vzdať sa Golanských výšin. Hoci správu o začiatku rokovaní označujú niektorí komentátori za „dramatickú“, skeptické hlasy varujú, že pôjde o dlhý proces, ktorý musia odobriť aj Spojené štáty. Problematické je aj načasovanie celej záležitosti. V Izraeli sa otvorene hovorí o tom, že ide o odpútavací manéver premiéra Ehuda Olmerta, ktorý má opäť na krku obvinenia z korupcie. Tie sú údajne také silné, že by mohli znamenať jeho pád.
(mik)
