BRATISLAVA. Po legendárnom zápase v októbri 2006 Petržalka - Trnava (1:2), ktorý vypískali fanúšikovia oboch táborov ako zmanipulovaný, sa strhol veľký cirkus a Slovenský futbalový zväz pod tlakom verejnosti zmenil formát dvoch najvyšších futbalových líg. Konanie v rýchlosti môže byť jediným ospravedlnením pre to, čo zväz vymyslel. Pomaly sa končiaci prvý ročník v takejto podobe totiž ukazuje, že súčasný systém je možno ešte horší než ten predošlý. Rozhodne je menej atraktívny.
Tatran ničiteľ
Prešovský Tatran oslavoval postup do najvyššej súťaže už štyri kolá pred koncom. Mnohým bolo jasné, že postúpi pri pohľade na súpisky jeho konkurentov a po prvých pár zápasoch už niekedy v auguste 2007. Zvyšných päť, či šesť tímov, ktoré boli pridobré na to, aby vypadli, tak mohlo sezónu pokojne preflákať. To si uvedomili aj diváci. S výnimkou Prievidze a pochopiteľne Prešova štadióny zväčša zívali prázdnotou.
Celkom slušnou nudou bol aj súboj o udržanie sa v najvyššej súťaži. Keď Trenčín ani po zmenách cez zimnú prestávku nenabehol na víťaznú vlnu, vedeli jeho rivali v boji o záchranu, že majú pokoj už niekedy v marci. Pri všetkej úcte k Dubnici, Zlatým Moravciam či Banskej Bystrici podľa toho ich hra aj vyzerala. To všetko je výsledkom systému, pri ktorom po 33. kolách vypadne z 12-člennej ligy priamo len jeden tím a nahradí ho víťaz nižšej súťaže. A takýto systém je jedinečný. Má ho len Slovensko.
Balkánsky vzor
Z krajín, hrajúcich pod hlavičkou UEFA, má 12 účastníkov okrem Slovenska jedenásť európskych líg, vrátane Moldavska, kde pred sezónou jeden klub skrachoval a ligu hralo len jedenásť.
Maximálne jeden klub vypadáva z ligy len v Škótsku. Tamojší systém je však pod paľbou ostrej kritiky, počas sezóny totiž skrachoval tím FC Gretna, ktorý rozpustil káder a dohral sezónu s amatérmi. Celá skupina o záchranu, 10. kôl, sa tak v Škótsku hrá úplne zbytočne.
Oveľa ťažšie s udržaním sa v I. lige to majú tímy v iných krajinách. Za vzorom treba zájsť do netradičnej krajiny - Macedónsko. Tam nielenže po 33. kolách priamo vypadávajú až dva posledné tímy, ale istotu pre budúci ročník nemá ani deviaty. Ten totiž musí odohrať baráž proti štvrtému tímu II. ligy, rovnako ako desiaty proti tretiemu II. ligy. Identický model súťaže prevzalo aj susedné Albánsko. Žeby to bola náhoda, že práve reprezentácie týchto dvoch krajín sa v uplynulej kvalifikácii zmenili z outsiderov na družstvá schopné potrápiť kohokoľvek?
Veľmi inšpiratívny je aj srbský systém. Tam vypadávajú poslední dvaja a 10. tím hrá baráž s víťazom kvalifikácie druholigových družstiev, do ktorej sa zapájajú tímy na treťom až šiestom mieste po základnej časti. Akurát, že druhá liga tam má až 18 tímov, čo je v dvakrát početnejšej krajine pochopiteľné.
Čo môže prejsť?
Povedzme si to otvorene, aplikovanie vyššie spomenutých modelov na Slovensku by bolo menším zázrakom. Veď túžba hrať v pokojnom strede tabuľky je zmyslom existencie toľkých slovenských klubov. Proti prijatiu modelu, ktorý by ich nútil bojovať o záchranu do posledných dní, sa z ich strany pravdepodobne zdvihne veľký odpor.
Akceptovateľný by možno bol chorvátsky model, pri ktorom sa jedenásty tím po 33. kolách môže zachrániť v dvojzápase s druhým tímom II. ligy.
Atraktívnejší by bol však možno systém, ktorý zatiaľ nikde inde nefunguje a je inšpirovaný barážou v nižších anglických súťažiach. Len s tým rozdielom, že sa do nej nezapoja len tímy z druhej najvyššej súťaže, ale aj z extraligy.
Nielen o extralige
Práve tento víkend bol v Anglicku na programe vrchol futbalovej sezóny. Áno, bolo to finále baráže II. ligy, ktoré sa hralo pred plným národným štadiónom vo Wembley, a stretli sa v ňom Hull a Bristol City. Hull si v ňom prvýkrát v histórii vybojoval účasť v Premier League. V Anglicku sa podobným spôsobom bojuje aj o postup do II. a III. ligy.
Preto, ak SFZ vypočuje snahy o zmenu formátu, nemožno zabúdať aj na nižšie súťaže. Modely vypadávania nemôžu byť rovnaké ako medzi extraligou a I. ligou, lebo každá súťaž má v súčasnosti pod sebou rôzny počet líg, z ktorých sa do nej postupuje a nie je vždy isté, koľko tímov do nej spadne aj zhora, ale možnosti tu sú.
Variantov môže byť viacero, ale cieľ by mal byť jasný – aby čo najviac tímov malo dôvod hrať až do posledného kola súťaže.
Ligové modely
Macedónsky model (hrá sa aj v Albánsku)
z 12-člennej ligy vypadávajú poslední dvaja, tímy na 9. a 10. mieste hrajú baráž.
Srbský model
z 12-člennej ligy vypadávajú poslední dvaja, tím na 10. mieste hrá baráž.
Dánsky model (hrá sa aj v Izraeli a na Islande)
z 12-člennej ligy vypadávajú poslední dvaja.
Čiernohorský model
z 12-člennej ligy vypadáva posledný tím, tímy na 10. a 11. mieste hrajú baráž.
Chorvátsky model (hrá sa aj v Írsku a Moldavsku)
z 12-člennej ligy vypadáva posledný tím, tím na 11. mieste hrá baráž.
Anglický model II. ligy
Dva tímy postupujú priamo, o tretiu miestenku bojujú v baráži štyri tímy, v semifinále tretí so šiestym a štvrtý s piatym na dva zápasy, finále sa hrá na jeden zápas.
Návrh SME
Z 12-člennej extraligy vypadne posledný tím priamo a nahradí ho víťaz I. ligy. Baráž podľa anglického vzoru by o jednu miestenku hrali 11. tím extraligy s 2. - 4.- tímom I. ligy.
Z 12-člennej I. ligy vypadne posledný tím, priamo postúpia víťazi II. ligy skupiny Západ i Východ. Baráž podľa anglického vzoru by o jednu miestenku hrali 10. a 11. tím I. ligy a druhé tímy skupín Západ a Východ II. ligy.
Aj z III. líg by nepostupovali len víťazi skupín, ale aj víťazi baráže, ktorú by hrali tímy na 2. a 3. mieste jednotlivých skupín.
Autor: Peter Mattoš
