BRATISLAVA. Centrálna banka a Prvá česko–slovenská poisťovňa Rapid sa nevedia zhodnúť, kto zodpovedá za chybu, ktorá sa mala stať ešte v polovici 90. rokov. Jej dôsledkom je však to, že Rapid vyplatil niektorým klientom viac, ako mal.
Na druhej strane faktom však je, že kalkulácie si poisťovňa vypracovala sama. Podľa zákona si ich však musela dať schváliť ministerstvom financií, ktoré v roku 1995 vykonávalo dozor nad finančným trhom.
No kalkulácie Rapidu sa neskôr ukázali ako nesprávne. Podľa poisťovne na to mala prísť Národná banka (NBS). Poisťovňa teraz chce, aby jej centrálna banka uhradila niekoľko sto miliónov korún ako „nástupca“ ministerstva financií, ktoré urobilo chybu.
Poisťovňa pod škodou chápe ušlé poistné, ktoré jej pre nesprávny postup štátnych orgánov nezaplatili bývalí klienti. Je to teda rozdiel v poistnom, ktoré poisťovňa vyberala počas 13 rokov od niektorých klientov a prepočtom, ktorý potvrdil terajší dohľad NBS.
„Treba povedať, že škoda 593,7 milióna korún je len istinou škody spôsobenej štátnymi úradníkmi,“ povedal hovorca poisťovne Marek Hitka. Príslušenstvo a ďalšie nadväzujúce škody podľa neho skúma znalec. Škoda tak má byť oveľa vyššia.
„Medializované požiadavky poisťovne Rapid voči NBS o náhrade zdanlivej škody sú absolútne neopodstatnené, nepodložené a NBS ich principiálne odmieta,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.
Neštandardná výmena názorov
Otvorený spor medzi poisťovňou a NBS vznikol po tom, čo centrálna banka oficiálne reagovala na obsah listu, ktorý poisťovňa zasielala svojim klientom. V liste Rapid svojim klientom napísal, že ak chcú pokračovať v inkriminovanom poistnom produkte, má názov UDP–K, majú ho doplatiť. „Zvyšovanie poistného pri produkte UDP–K, respektíve jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“. Poisťovňa tak vinu zvalila na štát.
„Národnú banku pobúrilo, že sme si dovolili tvrdiť, že je to chyba štátnych úradníkov, ktorých dnes reprezentuje,“ povedal koncom minulého týždňa predseda predstavenstva Rapidu Peter Talán.
Národná banka takéto tvrdenia odmieta. Pripúšťa síce, že „nepochybne vykonáva dohľad ako orgán verejnej moci“. No tvrdí, že nezodpovedá za rozhodnutia, ktoré v minulosti vydali iné inštitúcie. Centrálna banka navyše tvrdí, že si ani nie je vedomá nejakej chyby na strane štátu. „Na základe nám dostupných materiálov nemožno tvrdiť, že by v minulosti došlo k pochybeniu štátnych úradníkov,“ povedala hovorkyňa NBS Jana Kováčová.
Rozdielne interpretácie
NBS nesúhlasí ani s tým, že by Rapidu dala za povinnosť prepočítať alebo zvýšiť poistné. Detaily, čo vlastne chcela od poisťovne, keď prišla na chybu v jej kalkuláciách, však nezverejnila. Bráni jej v tom zákon. Spôsob komunikácie poisťovne však považuje za „veľmi neštandardný“ a doteraz sa s ním ešte nestretla.
Národná banka dokonca vyvracia aj to, že by pri poistnom produkte UDP–K komentovala správnosť kalkulačných vzorcov. „Len samotní predstavitelia poisťovne Rapid medializovali informácie o nesprávnosti svojich kalkulačných vzorcov,“ povedala Kováčová.
Rapid však tvrdí, že to nie je pravda a tvrdenia NBS môže vyvrátiť. Celá záležitosť preto ostáva stále nejasná.
