V septembri sa prváci a piataci základnej školy začnú učiť inak ako doteraz. V triedach ich bude menej, učivo bude zamerané viac na praktický život. Školy budú fungovať podľa nového školského zákona. Ten im ponúka väčšiu autonómnosť a samostatnosť pri tvorbe školských vzdelávacích programov.
BRATISLAVA. V prvom roku sa školská reforma výraznejšie dotkne 110-tisíc prvákov a piatakov v 2 254 základných školách. Najmenší budú v škole počas týždňa 22 hodín, až päť hodín z toho im dopoludnia vyplnia voliteľné predmety. Väčšina škôl im ponúkne na výber cudzie jazyky a informatiku. Piataci budú v škole týždenne 27 hodín, voliteľných budú mať
šesť hodín. Prírodovedné predmety sa budú učiť v blokoch. Ostatné ročníky sa k nim budú pridávať postupne počas trojročného prechodného obdobia.
Všetky predmety majú zredukované počty hodín, zvýšili sa iba pri cudzích jazykoch a pri materinskom jazyku.
Nový obsah vyučovacích predmetov sleduje najmä to, aby učitelia neučili všetkých žiakov všetko ako teraz. Ponuka školských vzdelávacích programov môže medzi školami vyvolať konkurenčné prostredie.
Bude to časovo náročné
Školy síce reformu vítajú, ale zároveň majú obavu, že majú krátky čas na jej prípravu.
Bratislavská stredoškolská učiteľka Adriana Jurášková hovorí, že bude učiť tak ako doteraz, lebo nikdy neučila presne podľa predstáv ministerstva školstva. Že jej nový školský program ponúkne viac voľnosti, z toho sa teší. "Prosím len o jedno, prestaňme už o tom len rozprávať a poďme niečo robiť," dokladá.
Pracovnú verziu školského zákona si učitelia cirkevnej Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej naštudovali už dávnejšie. Marta Jankolová, riaditeľka školy hovorí, že denne sleduje internet, či sa už neobjavia všetky definitívne zmeny školského štátneho programu. Predmetové komisie v škole sú pripravené hneď začať pracovať, takže program pre prvé a piate ročníky pri stlačení času stihnú. "Ale bude to náročné," hovorí riaditeľka. V škole sa síce tešia z toho, že v triedach bude menej žiakov, napríklad budúci prváčikovia budú iba šestnásti v každej z dvoch tried, ale riaditeľka má obavu, či jej vyjdú financie na zaplatenie ďalšieho učiteľa.
Martina Chalachánová, riaditeľka Základnej školy v Lieskovci síce reformu víta, ale má obavy, či si školy v takom krátkom čase dokážu vytvoriť kvalitné školské vzdelávacie programy. Navyše nové predmety si podľa informácií zo Štátneho pedagogickéhoústavu môžu pridávať školy v režime experimentu. Termín na jeho podanie, 30. apríl však máme dávno za sebou, takže si asi žiadna škola na Slovensku nebude mať možnosť pridať od septembra nový predmet. Naša škola bude zameraná na integrované vyučovanie jazykov, informatickej výchovy. Prostredníctvom projektového vyučovania chceme rozvíjať kompetencie žiakov. Navyše sa už teraz v rámci základného učiva telesnej výchovy orientujeme na netradičné športy, ako je T-ball a tenis.
Reforma má stúpencov aj kritikov
Psychológ Miron Zelina, ktorý je externým poradcom ministra školstva a posudzoval obsahovú stránku nového zákona, hovorí, že by vôbec nepomohlo, keby sa reforma začala až o rok. Naopak, stúpla by nervozita, nasledovali by nekonečné diskusie, polemiky a tak by to mohlo ísť donekonečna. "Reforma, to nie je ako zoťať konár, reforma je proces, zasadenie nového stromu," povedal Zelina.
Zelinu mrzí, že celá reforma sa často v učiteľskej obci zužuje len na tvorbu školských programov. "Pre tých učiteľov, ktorým sa nechce nič nového tvoriť, ktorí sa odrazu cítia ohrození zmenami, ktorým je dobre tak, ako je, pre nich môže byť tvorba školských programov záťažou," hovorí. Zuzana Humajová, analytička Konzervatívneho inštitútu nepovažuje schválený školský zákon za reformu školstva. "Štát opäť dáva direktívu, čo sa musí učiť. Učivo len zredukoval. "Podľa nej si veľa učiteľov len upraví tematické plány a pôjde sa ďalej. "Zmena v školstve mala byť komplexná, aby sa učilitelia aj žiaci naučili iným spôsobom tak výučby, ako aj učenia," hovorí.
Čo sa budú deti učiť?
Na zmeny doterajšieho učiva z dejepisu, matematiky, biológie a telesnej výchovy na základných školách a gymnáziách sme sa spýtali predsedov ústredných predmetových komisií pri Štátnom pedagogickom ústave.
Dejepis
Menej staroveku, viac novších dejín
Robert Letz, Pedagogická fakulta UK Bratislava
Doteraz presadzovaný výlučný chronologický princíp ustúpi tvorivejšiemu, ktorý bude rešpektovať chronologickú os, no je postavený na tematických celkoch s konkrétnymi obsahmi a kľúčovými pojmami. Zmenší sa priestor pre politické dejiny, zmenší sa faktografia dátumov a rokov, viac priestoru sa bude venovať osobnostiam, súvislostiam, hľadaniu spoločných či rozdielnych znakov. Redukcia sa teda dotýka celého učiva dejepisu, no osobitne najmä dejín staroveku. Ráta sa so zapojením európskej dimenzie s dôrazom na to, čo Slovensko dalo Európe a čo Európa dala nám. Väčší dôraz sa položí na vyučovanie novších dejín, ktoré sú bližšie súčasnosti. Súvisí to s hrôzami dvoch totalít a dvoch svetových vojen, ktoré zasiahli 20. storočie.
Podľa pripravovanej reformy sa bude vyučovať synchrónne, čo v praxi znamená menej učebníc dejepisu, pretože svetové a národné dejiny budú v jednej učebnici.
Matematika
Logaritmy ustupujú
Beloslav Riečan, Prírodovedecká fakulta Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica
Posilní sa v nej výchova k logickému mysleniu, pravdepodobnosť a matematická štatistika. Keďže premyslenie nadväznosti si vyžaduje najmä v matematike dôkladný rozbor, nemôžem sa vyjadriť meritórne. Vývinové tendencie sú však jasné. Tak napríklad na prvom stupni sa bude deliť len jednocifernými číslami. Na druhom stupni sa dostanú trochu do úzadia úpravy výrazov. Na treťom stupni sa oslabí význam logaritmov pre numerické výpočty. Naopak, do popredia má vystúpiť logické myslenie a pestovanie fenoménu náhodnosti a to na všetkých stupňoch.
V danej chvíli je najjednoduchšie vychádzať z existujúcich učebníc. Tým skôr, že napríklad v prípade gymnázií učebnice nie sú koncipované podľa ročníkov, ale už v deväťdesiatych rokoch vychádzali v zošitoch podľa tematických celkov. Za výhodu považujem aj existenciu alternatívnych učebníc.
Telesná a športová výchova
Z lavičiek na kolieskové korčule
Branislav Antala, prezident Medzinárodnej federácie telesnej výchovy v Európe, Fakulta telesnej výchovy a športu UK Bratislava
Obsah vyučovania je rozčlenený do štyroch základných modulov. Zdravie a jeho poruchy tvoria desať percent z obsahu vzdelávania, zdravý životný štýl má rovnaké zastúpenie, 30 percent je venovaných telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti a 50 percent športovým činnostiam pohybového režimu. Moduly sú pre učiteľov záväzné, ich obsah je veľmi široký, ale o výbere činností rozhoduje sám učiteľ.
Chceli by sme dosiahnuť, aby telesná výchova nielen deti vzdelávala, ale aby si počas nej utvárali vzťah k pohybovej aktivite a k svojmu zdraviu. Aby si ju obľúbili, tešili sa na ňu a aby sa do nej postupne zapájali aj tie deti, ktoré sú dnes oslobodené alebo sedia na lavičkách.
Každá trieda teda môže mať svoj vlastný program. Už v ňom môžu byť aj netradičné športy ako frisbee, florbal, body styling, aikido, karate, bejzbal, kolieskové korčule, orientačný beh, hokej a iné. Pri lyžiarskych kurzoch bude prípustný aj snoubording.
Učiteľ ale nesmie do programu zaradiť taký šport, ktorý neabsolvoval v pregraduálnej príprave, alebo v ňom nezískal certifikát, či trénerskú triedu.
Biológia
Šok pre prvákov gymnázií
Jana Višňovská, Gymnázium na Ulici L. Sáru, Bratislava
Našou snahou bolo zostaviť biológiu tak, aby bola pre deti zaujímavá, aby cez poznatky o živej prírode rozvíjali svoj vzťah k nej, naučili sa pracovať s informáciami a vedeli ich prakticky využívať.
Na základnej škole je obsah koncipovaný špirálovito, vychádza z poznávania živých organizmov v reálnej prírode a vo vzájomných vzťahoch. Najväčšie zmeny sú v piatom a šiestom ročníku, kde sme využili skúsenosti osemročných gymnázií s takzvanou ekologickou biológiou. Biológia človeka u siedmakov redukuje faktografiu a posilňuje problematiku zdravého životného štýlu. Ôsmaci budú poznávať vzťah živých a neživých zložiek prírody a deviataci jej fungovanie ako celku. Najväčšie zmeny sa dotknú gymnazistov. Navrhovaný obsah v rámci štátneho vzdelávacieho programu tvoria základy poznania živej prírody v troch okruhoch. Svet živých organizmov má žiakom prvého ročníka ukázať, aká je živá príroda zaujímavá, rozmanitá a aký má jej poznanie pre človeka praktický význam. Niektoré témy možno pripomenú prírodopisné filmy Život pod vodnou hladinou, Neželaní spoločníci, Rastliny a huby v službách človeka a podobne. Základné znaky, vlastnosti a prejavy živých sústav od ich stavby až po princípy dedičnosti sú obsahom druhého ročníka. Biológia človeka a ochrana zdravia, ktorej súčasťou budú aj základy poskytovania prvej pomoci, zavŕši vzdelávanie všetkých gymnazistov v treťom ročníku. Budúci maturanti z biológie si poznatky rozšíria počas voliteľných hodín v treťom a štvrtom ročníku.
Autor clanku
