BRATISLAVA. Vo vzduchu lieta helikoptéra. Hlavná ulica smerujúca k štadiónu je zabarikádovaná. Policajti sú v strehu. Ťazkodenci cválajú na koňoch. Nechýbajú vodné delá. Nie, neprišiel americký prezident. To len Belasá šlachta, ultra fanúšikovia Slovana, prišli do Trnavy. Takmer tisícka policajtov ich sprevádzala k štadiónu Antona Malatinského.
Skvelá kulisa v hľadisku
Trnavský štadión sa zaplnil červeno-čiernou farbou domáceho tímu. Znejú fanfáry, na slovenské pomery jedinečná atmosféra, typická iba pre toto derby a trnavský štadión. Súboj nielen na ihrisku, ale hlavne v hľadisku.
Cez polčas prichádza k prvým krízovým momentom. Fanúšikovia Trnavy cítia krivdu. Policajti rozhodli, že časť ich milovanej južnej tribúny musí zostať prázdna. Domáci sa nezmierujú, že sa o ňu musia deliť so svojím najväčším rivalom. Časť spartakovcov vyhlásila bojkot a odchádza.
Chceli návrat južnej tribúny
Šťúply chlapík s výzorom aztéckeho bojovníka ich volá dolu. Viacerí váhajú, väčšina predsa len zostáva na svojich miestach. Rebelujúca časť sa zhromaždila pred tribúnou.
Žiadajú od policajtov návrat južnej tribúny. Na cestu rozprestreli transparent. Kreslené postavičky zo seriálu Simpsonovci symbolizujú čelných predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu. Zopár indivíduí hádže kamene a plastové fľaše. Policajti zasahujú. Obuškom dostanú vandali, ale aj ich nevinní kamaráti. Boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Slovák ako Maradona
Na ihrisku pokračuje boj. Kapitán Slovana Samuel Slovák zobral loptu a excelentným sólom ako Maradona na majstrovstvách sveta v osemdesiatom šiestom proti Anglicku prešiel trnavskou obranou. Na slovenských ihriskách nevídaný moment. Na otázku koľko obišiel protihráčov, Slovák odpovedá: „Neviem, nestihol som ich počítať. To by som sa zdržal.“
Fanúšikovia Slovana sú v ošiali. Vo vzduchu sa objavujú belasé dymovnice. Aj napriek prísnym bezpečnostným opatreniam sa dostali na štadión. Okrem toho lietajú aj úlomky z vytrhnutých sedadiel. Našťastie, nie je ich veľa.
Čo majú Trnavčan a slovanista spoločné? Obaja chodia iba na Spartak, píše sa na jednom z trnavských transparentov.
Výnimočné duely
Zápasy so skvelou atmosférou nie sú u nás samozrejmosťou. „Ja som na to zvyknutý. Iba som si odvykol na slovenských štadiónoch. Zápasy s Trnavou a hlavne na ich ihrisku sú veľmi dobré. Sú to prestížne zápasy a nevyhnete sa emóciám. Je to derby. Každý to prežíva inak, ako keď sa hrá pred 1500 ľuďmi,“ povedal hrdina zápasu a kapitán Slovana Samuel Slovák.
Špecificky prežíva tieto zápasy aj Vladimír Kožuch. V derby patril medzi najaktívnejších. Svojím prienikom vybojoval penaltu, ktorú však Hruška nepremenil. „Tieto zápasy sú vždy vyšperkované. Fanúšik to špeciálne prežíva a tieto prehry sa neodpúšťajú. Sú to zápasy roka, zvláštne a výnimočné duely,“ povedal útočník Spartaka.
Radosť tam hrať
„Je radosť hrať pre touto kulisou. V Trnave som pôsobil, o tom som bol viac vyhecovaný. Bodaj by to bolo v každom kole. V takomto zápase je jedno, či sa hrá o titul, alebo o záchranu. Je to derby a iné to ani nebude,“ povedal Pavol Masaryk, útočník Slovana. Po záverečnom hvizde rozhodcu slovanisti rozdali dresy svojim fanúšikom. „Ak by sa vyhralo v každom zápase. Tak by to nikomu neprekážalo,“ tešil sa Masaryk.
