Micheľ letí na európsky šampionát. Nad finále ešte nešpekuluje

Po finále Ligy majstrov sa slovenský futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ hotuje na ďalší vrchol svojej kariéry. Zajtra odlieta do Švajčiarska na EURO 2008.

Po finále Ligy majstrov sa slovenský futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ hotuje na ďalší vrchol svojej kariéry. Zajtra odlieta do Švajčiarska na EURO 2008. Patrí medzi tucet netuctových rozhodcov, ktorých UEFA vybrala na turnaj ešte v decembri lanského roka. Pár dní pred odletom sme nazreli do zákulisia Micheľovej prípravy na európsky šampionát i do jeho cestovnej batožiny.

Pri prešovskom sídlisku Sekčov sa ťahá rieka s rovnakým názvom. Bežecké kilometre si tam odkrajuje chlapík s chlapčenskou tvárou. Na túto tvár, či presnejšie na verdikty tohto muža, sa pred dvoma týždňami dívalo v moskovských Lužnikách 76-tisíc párov očí. A 150 miliónov pred televíznymi obrazovkami.

Srdce v hodinkách

Sedíme v štýlovej kaviarničke zvanej Champions Café, ktorú si nie tak dávno zriadil na prešovskom sídlisku. Interiér zdobia dresy slávnych futbalistov a vo vitrínach sa ligocú lopty z mnohých významných zápasov, ktoré mal česť rozhodovať. Pred niekoľkými dňami pribudla ďalšia, mimoriadne cenná: kopali do nej Cristiano Ronaldo i John Terry vo finále Ligy majstrov.

Micheľ sa v noci vrátil domov z Bratislavy, kde rozhodoval zápas medzi Petržalkou a Trnavou. "Keďže som bol v poslednom čase dosť rozlietaný, dnes som si dal iba regeneračný beh. Nerád krúžim ,koliečka' na štadióne, tie sú ubíjajúce. Behávam pri rieke Sekčov. Nemám to ďaleko z domu a je tam pás trávy, kde sa dá odbehnúť tri-štyri kilometre. Mám tam namerané úseky, ktoré poznám. Viem, koľko som zabehol a čo je potrebné odbehať," vraví. Po behu si doprial dôkladnú hodinovú masáž.

Fyzická príprava je pre arbitra rovnako dôležitá ako pre hráčov. Ako sa chystal z tejto stránky na EURO 2008? "S UEFA spolupracuje už deväť rokov špičkový odborník Werner Helsen (profesor Fakulty kyneziológie a rehabilitačných vied na katolíckej univerzite v belgickom Leuvene - pozn. red). Týždeň čo týždeň nám prostredníctvom e-mailov posiela tréningové plány. Pred turnajom sme absolvovali sedemtýždnový mikrocyklus. Sme zároveň kontrolovaní. Dostali sme polarohodinky, ktoré nahrávajú srdcové frekvencie. Na nich krásne vidno, kto koľko odtrénoval. Analýzy našich tréningov mu posielame raz mesačne. Je to zabezpečené na absolútne profesionálnej úrovni," odpovedá.

Krátko pred turnajom sa cíti fit. "Vo finále Ligy majstrov som sa cítil veľmi dobre. Až prekvapujúco. Hralo sa 120 minút, no odbehal som ich v pohode. V nohách som nemal extrémnu bolesť ani na druhý deň. Bolo to zrejme aj dobrým podkladom. Ihrisko bolo mäkké, hoci sa hráči sťažovali, pretože zavše sa im podšmykovalo. Je to môj piaty, či šiesty veľký turnaj a už sa poznám. Viem, do čoho idem. Samozrejme, vo Švajčiarsku budem mať každý deň tréning, takže fyzickú kondíciu ešte trochu vyladím. Nič sa nerobí na náhodu. K dispozícii nám budú maséri i lekári, starostlivosť o rozhodcov je na profesionálnej úrovni," zdôrazňuje.

Fyzickými testami prešiel ešte počas jari v krajine helvétskeho kríža. "Absolvovali sme ich v náročných podmienkach. Bolo päť stupňov a padal dážď so snehom. Na človeka tam vždy číha riziko. Ak sa zraní alebo nesplní kritériá, so šampionátom sa môže rozlúčiť," dodáva.

Nehrá sa na supermana

Dôležité turnaje či zápasy sú náporom na psychiku. Ako prebieha mentálna príprava rozhodcu na takéto podujatie? "Aj v tomto nám pomáha UEFA, ktorá nám vyčlenila odborníka na túto oblasť. Dostávame od neho rôzne materiály a prednášal nám aj na seminári," vysvetľuje Micheľ a dodáva: "Mojou výhodou je, že som študoval telesnú výchovu a diplomovku som robil z psychológie športu. Veľa vecí poznám. Viem, čo je predštartové napätie a ako s ním nakladať. Na jednej strane človek nesmie byť premotivovaný, ale ani flegmatický alebo nekoncentrovaný."

Na ihrisku z neho vyžaruje suverenita a sebaistota. Dá sa vôbec niečo také natrénovať alebo to musí mať rozhodca v sebe? "Je to aj skúsenosťami, no človek to musí mať aj v sebe. Je veľa rozhodcov, ktorí sa javia ako talentovaní. V ľahkých zápasoch, v ktorých sa nič nedeje, vedia rozhodovať dobre. No v kľúčových zápasoch či momentoch, keď sa čosi zomelie a treba byť rázny, rozhodný a niekedy aj odvážny, zlyhávajú," reaguje.

Ani jeho však neobchádza predzápasová tréma. "Psychiku má každý, každý podlieha určitým tlakom. Ja tiež nie som superman, ktorý by nebol napätý pred zápasom. Nie je to strach, ale predštartová nervozita. Keď človek má sebavedomie a za sebou odpískané zápasy, vtedy sa to ľahšie pretaví na ihrisku do rozhodnosti. Ak by hráči odhalili, že je rozhodca nervózny, napätý, neistý vo svojich rozhodnutiach, zápas by neudržal v rukách a bol by to začiatok konca."

Eliminovať surovosti

Aké inštrukcie dostali rozhodcovia pred európskym šampionátom? Čo im kládli na srdce? "Ochrana zdravia hráčov zostáva prvoradá. Eliminovať surovú hru, agresivitu, ktorá bráni tvorivým futbalistom hrať. V súčasnosti sú dosť veľkým problémom lakte. Ďalej odbúranie nešportových prejavov, ako aj nadmerné rozprávanie hráčov, protesty, simulovanie," vyratúva Micheľ.

Nuž, finále Ligy majstrov bolo z tohto pohľadu skvelou skúškou v praxi. "Súhlasím. V zápasoch, kde ide o veľa, sú emócie dvojnásobne vybičované. Vtedy sa stáva, že niektorým hráčom trochu ujdú nervy a reagujú skratovo. V mojom prípade to bol Drogba, čosi podobné sa stalo Zidanovi vo finále MS. Pritrafí sa to aj skúseným a ostrieľaným harcovníkom. Urobia zavše detinskú vec, za ktorú sa po zápase hanbia a vedia, že to bola chyba," konštatuje slovenská rozhodcovská jednotka.

Hráči na turnaji nebudú pre neho neznámou: "Mnohým mužstvám som rozhodoval aj v kvalifikácii, veľa hráčov poznám, pôsobia v špičkových ligách a tímoch. UEFA nám pripravuje analýzu jednotlivých mužstiev, taktiky, spôsobu hry. A všetko vlastne nájdete na internete. Zvykne nám prednášať aj Andy Roxburgh, technický riaditeľ UEFA a bývalý kormidelník škótskej reprezentácie."

Ani on nie je doma prorokom

Na chvíľu odbočíme z medzinárodnej scény a prejdeme sa na domácu. Hoci Micheľ patrí medzi top-rozhodcov sveta, doma sa už neraz zosypala kritika aj na jeho hlavu. Ako sa na to pozerá?

"Nie je to iba môj problém, ale všetkých rozhodcov. Domácu ligu rozhodujem od roku 1993. Človek sa stretáva s tými istými mužstvami, funkcionármi. Stane sa, že arbitrovi nevyjde nejaký zápas. Na rozhodcovi je najhoršie, že môže mať desať dobrých zápasov, na ne všetci zabudnú a príde jeden, a ten si všetci zapamätajú. Potom sa vyťahujú veci, ktoré sa stali pred piatimi či siedmimi rokmi a niekedy vzniká až averzia. Poznajú to však aj talianski či španielski arbitri," porovnáva. "Aj za hranicami robíme chyby. Skončí sa však zápas, na druhý deň sadneme do lietadla a sme mimo. Mediálne výstupy a kritika nás v podstate obídu. A s daným klubom sa potom už nestretneme, alebo možno o tri roky. Z tohto pohľadu je to pre nás vonku ľahšie."

Dáva to však do súvislostí i so špecifickými slovenskými pomermi. "Vnímam to tak, že celý slovenský futbal je viac-menej iba o kritike. Chýba úspech, aby bolo na štadiónoch viac radosti a pozitív. Stále ako keby sme sa trápili, mordovali, robili veci nasilu. Chýba ľahkosť, nadhľad. Každý chce byť majstrom, najlepší, a keď príde porovnávanie sa s Európou, vychádza to v náš neprospech. Ak sa o niečo bijem, mal by som vidieť aj druhý krok. Čo ďalej. To mi chýba v našom futbale, akási koncepcia. To, čo dokázali urobiť Česi, možno čo robia Poliaci, ktorých národné mužstvo sa dostáva hore. Stále mám pocit, ako by sme na Slovensku prešľapovali na mieste."

Povráva sa, že rozhodcovia to majú najťažšie na zápasoch Artmedie. Ako to vníma Micheľ? "Nechcem to komentovať. Niekedy je na túto tému viac rečí ako je pravda. Ja všade pískam rovnako. Okolo Artmedie vznikla istá situácia a naposledy som to pocítil aj ja, keď som pískal jej zápas v Nitre. Rozhodoval som rovnako ako v zahraničí. Nepozeral som sa vľavo ani vpravo. Od prvého momentu, keď som niečo zapískal v prospech Petržalky, tribúna v tom videla úmysel a podozrievala ma, že jej chcem pomôcť. Do určitej miery sa aj v médiách vytvára klíma, že všetci chcú pomôcť Petržalke. Ale boli aj momenty, keď mala byť jedenástka proti nej a nepískalo sa. Napríklad na jeseň v Žiline. Chýba mi viac objektivity, nadhľadu, povzniesť sa nad isté veci a vidieť ich farebnejšie, nie čierno-bielo."

Vyhrážky či anonymy mu - podľa vlastných slov - nechodia. "Za posledných desať rokov to bol azda jeden anonym. Prišiel už dávno. Poriadne som ho ani nečítal. Ja som sa vždy vedel podpísať pod to, čo som urobil. Ak niekto nemá odvahu a napíše anonym, je to absolútna zbabelosť. Keď má niekto so mnou problém, nech mi to povie medzi štyrmi očami alebo rovno do očí," hovorí na túto tému.

Desaťtisíc eur za zápas

Na EURO 2008 dostane hlavný rozhodca za zápas desať tisíc eur. Veľa, málo alebo tak akurát? "Všetko je relatívne. Majstrovstvá Európy sú raz za štyri roky. Tá suma nie je iba odmenou za jeden duel, ale povedzme za dvojročnú prípravu od majstrovstiev sveta. Pre niekoho to môže byť smiešny peniaz, pre iného obrovský. Pre talianskeho rozhodcu, ktorý zarobí v talianskej lige takých päťtisíc eur, to až tak veľa nie je. Alebo pre anglického. Pre toho, kto píska slovenskú ligu, je to pekný peniaz," ponúka svoj pohľad. Len tak mimochodom, koľko dostal za finále Ligy majstrov? "Menej, než za jeden zápas na EURO 2008. V hlavnej súťaži Ligy majstrov je štandardná sadzba na zápas, bez ohľadu na to, o ktorú fázu ide. Azda to nie je celkom správne, honorovanie by malo byť pre finále iné. Nehovorím to preto, že som ho viedol tohto roku ja. Tvrdím už tri-štyri roky, že ide o špecifický zápas, ktorý má rozhodca raz za život. Ale zase, keď sa na to pozriete z inej stránky, takýto zápas nie je v prvom rade o peniazoch, ale o cti. Absolútny bonus v kariére rozhodcu."

Zdôrazňuje, že finále môže rozhodcu katapultovať vyššie, ale aj zostreliť. "To druhé sa stalo kolegovi Haugemu, ktorému v roku 2006 finále príliš nevyšlo. Stálo ho to účasť na ďalších významných turnajoch. Finále je obrovské riziko, nesmierny tlak. Ak by som ho pokazil, moja reputácia by utrpela a odrazilo by sa to aj pri nasadzovaní na EURO. Našťastie, moskovské dopadlo pre mňa dobre," vraví Micheľ.

Má dnes rozhodca ťažšiu pozíciu ako trebárs pred pätnástimi rokmi, keď Micheľ začínal na medzinárodnej scéne? "Určite. Rozhodcovský chlebík je čoraz náročnejší, nároky na nás sú stále vyššie a vyššie. Rozhodovanie sa musí stať profesionálnou činnosťou, aspoň na tej vrcholnej úrovni. Ak má mať niekto pracovný pomer, rodinu a ešte sa venovať rozhodovaniu... Stále sme poslední amatéri na hracej ploche. Všetci hráči sa venujú len futbalu, my máme našu koncentráciu rozdelenú na viacero častí. Vo futbale je stále viac peňazí. Veľký mediálny záujem, viac kamier. Samotný futbal je rýchlejší, dynamickejší. S pribúdajúcimi peniazmi pribúda agresivity i násilností," rozhovoril sa stropkovský rodák na tému peniaze.

Ďalšie finále?

Micheľa pred časom mnohí pasovali za horúceho kandidáta na finále EURO 2008. No keďže prišla nominácia na finále Ligy majstrov, môže to znamenať pokles jeho šancí. Výkon, aký v ňom odviedol, však môže hovoriť v jeho prospech. "Chcel by som rozhodovať na turnaji tri zápasy. V praxi by to mohlo vyzerať tak, že dva by som pískal v skupine a jeden v nadstavbovej časti. Tretí zápas by tak pripadol na štvrťfinále, semifinále alebo finále. Nad tým by som však teraz ešte nešpekuloval."

Verí však, že si ešte nejaké veľké finále zapíska. Vekový limit pre rozhodcov na medzinárodnej scéne je 45 rokov, takže Micheľ by mal stihnúť ešte dve majstrovstvá Európy a jedny majstrovstvá sveta. "Keby som neveril, ani by som do Švajčiarska necestoval a nezapojil sa do projektu MS 2010. Finále ako také však nie je pre mňa absolútnou prioritou. Na MS príde tridsať rozhodcov, je to ako v rulete a každý má rovnakú šancu. Všetko sa to odvíja od diania na ihrisku. Na svetovom šampionáte v Nemecku vznikol problém, že od semifinále zostali v hre štyri európske mužstvá a v rámci zachovania istej neutrality sa siahlo po latinskoamerických rozhodcoch. Je to aj o šťastí, kto tam hrá. Rozhodca to nemá v rukách, tak ako mužstvá na ihrisku. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú nasadenie do finále."

Radšej píska ME ako MS

"Európsky futbal je dnes absolútne vyrovnaný. V porovnaní s MS je hlavný rozdiel v tom, že na svetovom šampionáte sú vždy nejakí outsideri bez šance na postup zo skupiny. Niektoré sú podstatne ľahšie a po dvoch zápasoch je všetko jasné. Na ME slabej skupiny niet, mužstvá sú tak vyrovnané. Hľadať outsidera či absolútneho favorita je veľmi ťažké. Turnaj je o to náročnejší, že zápasov je o niečo menej a každý je rozhodujúci. Radšej však pískam ME ako MS. Poznám všetkých hráčov, európsky futbal je kultivovanejší, nevyskytuje sa v ňom latinsko-americký horúci temperament, nie je to tak fyzicky agresívne ako v prípade tímov z Afriky. Verím, že diváci uvidia pekný futbal. Najväčším problémom je nedostatok lístkov. Aj mne volalo veľa kamarátov, ktorí chceli zohnať vstupenky. Štadióny sú malé a záujem obrovský," poskytol Micheľ svoje vízie pred turnajom.

Posledné dni pred odletom

"Sedem dní pred odletom som ešte rozhodoval zápas medzi Artmediou a Trnavou. Na každý deň mám rozpísaný tréningový plán. V stredu to bol regeneračný beh, päťdesiat minút vo fitnes na bicykli, absolvoval som masáž. Na druhý deň ma čakal intenzívny tréning. Veľa som cestoval, nuž som si potreboval občerstviť fyzickú kondíciu. Pred odchodom potrebujem pokoj. Žiadna špeciálna príprava. Tri dni pred odchodom zaťahujem roletu za novinármi, verejnosťou, za všetkým. Chcem sa venovať iba rodine, deťom, relaxu," načrtol svoj program.

Štvorlístky pre šťastie

Zaujímalo nás, čo všetko si nachystá do batožiny na EURO 2008. "Beriem tri páry kopačiek, v závislosti od terénu. Predpokladám, že zápasy budem rozhodovať v kopačkách s nízkymi štupľami, ako v Portugalsku. V prípade dažďa môžem použiť klasické s kolíkmi."

Píšťalky? "Tri už mám dávnejšie zbalené v puzdre, jednou z nich je aj finálová z Ligy majstrov. Ešte ju budem používať a možno po turnaji uzatvorím kapitolu a vystavím ju v mojej kaviarni."

Predmety pre štastie či pripomínajúce rodinu? "Manželka mi dala štvorlístok ešte pred finále Ligy majstrov na letisku. Vo vrecku mám štvorlístok od mojej dcérky, sloníka od syna. Budem dlhšie odlúčený od rodiny, nuž beriem aj fotky manželky i detí. S rodinou sa budem snažiť spojiť aj cez Skype."

Ako trávi voľný čas medzi zápasmi? "Času medzi zápasmi je pomerne veľa. Berieme si spolu s mojimi asistentmi knihy, ktoré potom medzi nami rotujú. Využijeme aj relaxačné zóny, zahráme si stolný tenis, biliard. Napätia býva dosť, treba vedieť úplne vypnúť. Napríklad čítaním. Na posledných MS som mal so sebou Da Vinciho kód, aj teraz si nechám niečo poradiť v knižnici. Obľubujem veci s kriminálnou zápletkou, nech to má dej. Chcem čítať niečo dynamické, žiadne tlsté knižky alebo vlečúce sa romány. Takú, ktorú si zoberiem do ruky, a už ju z nej nechcem pustiť."

Bilanciu si nerobil

Má za sebou bleskovú a úspešnú kariéru. Keď mal 25, pískal najvyššiu slovenskú súťaž a v tomto veku prenikol aj na zahraničnú scénu. Tento rok oslávil dve jubileá - pätnásť rokov rozhodovania na špičkovej úrovni a štyridsiate narodeniny. Bilanciu si však sám pre seba neurobil. "Ak tak človek robí, blíži sa ku koncu a začne byť trochu nostalgický. S tým, čo som dosiahol, som spokojný. Verím však, že stále je ešte niečo predo mnou. Všetko ide tak rýchlo. Teraz to bolo finále Ligy majstrov, nasleduje EURO... Nie je čas obzerať sa späť.

Čo si zbalí do eurobatožiny