že nevyužijú opciu v zmluve na ďalší rok. Tento mesiac určia Šuplerovho nástupcu.
Nemáte pocit, že vaša analýza po 13. mieste Slovenska na šampionáte bola už len formalitou? Veď už predtým bolo známe, že v práci pri reprezentácii nebudete pokračovať.
„Určite to nebola formalita. Dal som si záležať, aby som pomenoval problémy slovenského hokeja i práce s národným tímom. Pozorne si ju vypočuli funkcionári a ešte v teň deň aj stovka odborníkov na trénerskom seminári. Všimol som si, že na rokovaní exekutívy si najmä kandidát na budúceho trénera Ján Filc urobil viaceré poznámky. Ak moje poznatky aspoň sčasti prispejú k náprave dnešného stavu, môžem povedať, že to nebol stratený čas.“
Tri týždne po návrate z Kanady sa už dokážete usmiať. Ako sa dnes pozeráte na vystúpenie našich hokejistov?
„Neúspech na MS v Halifaxe ma veľmi mrzí. Prežil som mnohé bezsenné noci. Som však realista. Aj to patrí k trénerskej práci. Taký je život. Ak sa urobia správne závery, neúspech môže byť aj medzistupňom či štartom k ďalším úspechom tímu Slovenska.“
Vraví sa, že po vojne je každý generálom. Urobili by ste dnes niečo inak v príprave, v počte prípravných zápasov či vo výbere hráčov?
„Problém nevidím v príprave, v prípravných zápasoch. S mojimi spolupracovníkmi sme nominovali hráčov, o ktorých sme si mysleli, že v danej situácii predstavujú optimálne riešenie. Problémom bola kvalita hráčskeho kádra, keďže z NHL sa z rôznych príčin ospravedlnilo štrnásť hráčov. Najmä v útoku nám chýbali hokejisti absolútnej svetovej špičky, ktorí by dokázali úspešne zvládnuť kritické a náročné situácie, presilové hry. Proste lídri mužstva a osobnosti, akými boli v minulých rokoch Šatan, Gáborík, Demitra i ďalší.“
Zamýšľali ste sa, prečo sa práve tohto roku ospravedlnilo toľko hráčov z NHL?
„Nie, nezaoberám sa tým. Verím hráčom, že mali svoje dôvody. O rok to môže byť naopak a všetci prídu. Úspešnosť slovenskej reprezentácie bude znova závisieť od posíl zo zámoria. Mám však obavy, čo príde potom, keď táto generácia hráčov odíde do hokejového dôchodku. Nástupcov je poskromne.“
Pripúšťate, že absenciu niektorých hráčov z NHL mohol spôsobiť dlhotrvajúci spor medzi šéfom zväzu Jurajom Širokým a bývalým generálnym manažérom Petrom Šťastným?
„Vraví sa, že všetko so všetkým súvisí. Toto však neviem presnejšie posúdiť. Určite je lepšie, keď všetci v hokeji ťahajú za jeden povraz, než keď sa sily trieštia.“
Váš nástupca sa hľadá aj za morom. Bolo by to prospešné riešenie pre národný tím?
„Nie som o tom presvedčený. Tréner zo zámoria potrebuje dlhší čas, aby sa zorientoval v našom hokeji. Ale podľa mňa je nový tréner už viacmenej istý.“
Myslíte tým Jána Filca?
„Nekomentujem.“
Dajú sa v krátkosti charakterizovať vaše dva roky pri reprezentácii?
„Bola to veľmi ťažká práca. Vrátil som sa k tímu po desiatich rokoch a hokej sa medzitým výrazne sprofesionalizoval, skomercionalizoval. Aj hráči v európskych kluboch si dnes hľadia predovšetkým na svoje či klubové záujmy, povinnosti. Reprezentačný tréner nemá v rukách všetky nástroje na ovplyvnenie kvality mužstva. Často musí robiť s tým, čo je k dispozícii. Určite som však chcel dosiahnuť viac, než sa mi podarilo.“
Napriek nevydarenému výsledku tímu Slovenska na MS je o vás záujem v zahraničí, vytypoval si vás lotyšský klub Dinamo Riga. Čo to pre vás znamená?
„V Lotyšsku poznajú moju prácu. Je to ocenenie, že v hokeji viem robiť. Vybrali si ma v konkurencii piatich kandidátov. Zmluvu som zatiaľ nepodpísal. Kým som bol pri tíme Slovenska, považoval by som to za neetické. Malo by sa tak stať v najbližších dňoch. Prípravu môžem podľa pravidiel súťaže začať až 15. júla. Viesť mužstvo v novovzniknutej Kontinentálnej lige v konkurencii so špičkovými ruskými tímami je pre mňa nová výzva. Ani z diaľky neprestanem sledovať slovenský hokej, budem mu držať palce.“
