Práca pokolení šľachtiteľov spôsobila, že súčasné kvety sa pýšia nádhernými farbami a okázalými, originálnymi tvarmi, ale sú nevoňajúcou verziou svojich predkov. Dobrým príkladom toho je premena, ktorou prešla divá ruža. Jej silná vôňa sa stratila počas pestovania a šľachtenia. Čiastočne preto, že ju necenili rovnako ako iné vlastnosti kvetu, a tiež preto, že látky, ktoré sú súčasťou rastlinných farieb, pochádzajú od tých istých biochemických prekurzorov ako zložky vôní. Preto keď kvet získa efektnú farbu, slabšie vonia.
Pokusy zvýšiť voňavosť kvetov genetickými metódami sa zatiaľ veľmi nedaria. Určité výsledky sa dosiahli pri klinčekoch. Nezdá sa však, že by sa v kvetinárstvach v najbližšom čase objavili nové, silno voňajúce sorty kvetov. Najbližšie ku komerčnému úspechu sú s ružou pracujúci izraelskí vedci z Hebrew University, jediného centra na svete, ktoré skúma zároveň farbu i vôňu kvetov.
Vedúci výskumov profesor Alexander Vainstein predpovedá, že budúcnosť bude patriť kvetom voňajúcim podľa objednávky, s farbou prispôsobenou farbe očí, oblečenia a dokonca štýlu nábytku.
(všk)
