BRATISLAVA. Slovenskí futbalisti i fanúšikovia si oddnes môžu nerušene vychutnávať európsky šampionát v Rakúsku a vo Švajčiarsku bez zbytočných nervov.
Tak ako vždy od rozdelenia Československa, budú naši futbalisti pred televíznymi obrazovkami. Všetky štyri pokusy o účasť na európskom šampionáte sa skončili neúspechom a Slovensko sa prepadáva stále nižšie, nemáme národný štadión, na slabú ligu nechodia davy, ale len pár tisícok vytrvalcov a partie chuligánov. Fanúšik si zvykol, novinkou je to, že máme majstrovstvá tak blízko.
Máme rozhodcov a trávu
Čo môže slovenský futbal ponúknuť európskemu a svetovému futbalu? Rozhodcov Ľuboša Micheľa, Romana Slyška, Martina Balka, ktorí budú 12. júna pískať zápas Švajčiarsko – Turecko a trávnik zo Záhoria, ktorý položili na jeseň 2006 na viedenskom štadióne Ernsta Happela. Hrať sa na ňom bude sedem zápasov vrátane finálového.
Okrem rozhodcov, ktorí v prípade dobrých výkonov môžu rozhodovať aj ďalšie zápasy, si na trávnik šliapne ešte jeden mladý Slovák.
Trinásťročný futbalista prešovského Tatrana Kristián Hirka prinesie pred zápasom Chorvátsko – Nemecko v Klagenfurte loptu hlavnému rozhodcovi. ,,Je to pre nás veľká česť, ale Kristián to berie úplne normálne. Bol najlepší strelec vo svojej kategórii, a tak ho zväz navrhol vyslať na majstrovstvá Európy,“ hovorí jeho mama Eva Hirková.
Porovnanie bolí
Českí futbalisti na rozdiel od Slovákov dokázali postúpiť na všetky majstrovstvá Európy. Kým v hokeji sa Slovensko aspoň na istý čas dokázalo k Česku približovať a zaradilo sa do širšej svetovej špičky (hokej sa však hrá v podstatne menej krajinách ako futbal), vo futbale od začiatku zaostávame.
Česi sa v roku 1996 stali v Anglicku vicemajstrami Európy, v roku 2004 sa v Portugalsku dostali do semifinále a získali bronzové medaily.
,,Kým boli český a slovenský futbal pod spoločnou strechou, navzájom sa ťahali. Keď sa jeden dvihol, druhý sa ho snažil dobehnúť. Potom sa to preťalo a futbal v oboch krajinách nabral úplne iný smer. Český sa vydal smerom dopredu síce nenápadne a plazivo, no dnes je kdesi úplne inde ako slovenský,“ konštatuje slovenský tréner Milan Lešický, ktorý v lete končí funkcionársku misiu športového riaditeľa v českom klube Viktoria Žižkov.
,,Dnes je hodnota priemerného českého futbalistu na európskom trhu vyššia ako špičkového slovenského. Faktom je aj to, že kým Česi majú veľa hráčov v popredných európskych kluboch, Slováci takmer žiadneho,“ porovnáva momentálnu situáciu.
Kde vidí príčiny takých obrovských rozdielov? ,,Aj veľmi sporadické úspechy slovenských mládežníckych reprezentácií signalizujú, že vážne nedostatky sú už vo výchove mladých futbalistov.“ Začiatkom augusta sa vracia na Slovensko a netají sa ambíciou kandidovať za šéfa Slovenského futbalového zväzu.
Raz tam postúpime
Medzi vyhľadávačov futbalových talentov na Slovensku patrí EVA MIKLÁNKOVÁ. Skauting má ako hobby. Tvrdí, že máme sľubných futbalistov a na ďalší šampionát sa možno dostaneme.
Prečo nie je náš tím na majstrovstvách?
„Futbal u nás zostal stáť. V kluboch i pri národnom tíme sa často menia tréneri. Mužstvu to neprospieva. Môžu tam byť aj iné skryté problémy.“
Čo chýba slovenským futbalistom v porovnaní s tými, čo budú na majstrovstvách?
„Profesionalita a skromnosť. Zahraniční športovci sú v mnohom popredu. Vedia si odpustiť posedenie pri pive. Vedia, že klub reprezentujú na verejnosti i pred médiami. Ak majú za sebou úspešný zápas, držia sa pri zemi. Čo o našich vždy neplatí. Ak dá Slovák deväť gólov, hneď si myslí, že je Beckham. V zahraničí nás považujú oprávnene za arogantných.“
Máme vôbec dobrých futbalistov?
„Talentov je dostatok. V zahraničí je o nich záujem, pretože sú lacnejší ako hráči z futbalových krajín s profesionálnym zázemím. “
Kedy sa nám podarí dostať sa na šampionát?
„Zrejme nikdy nebudeme patriť medzi špičku a ani favoritov na titul. No postup na majstrovstvá je v našich silách. Futbal je v tomto ako náš hokej. Ani v tom nemôžeme byť stále majstri.“
Futbal spolu pozerajú tridsať rokov
Herečka Emília Vášáryová patrí k ženám, ktoré drukujú spolu so svojimi mužmi. Taliani a Španieli sú krásni, hovorí.
„Je to v našej rodine sviatok,“ hovorí herečka Emília Vášáryová o futbalových majstrovstvách Európy.
Ženské časopisy už týždeň chrlia rady, ako prežiť majstrovstvá, neotravovať mužov pri futbale alebo im navariť špeciálne futbalové recepty. Herečka Slovenského národného divadla takéto rady nepotrebuje.
S manželom, kostýmovým výtvarníkom Milanom Čorbom, pozerajú futbal spolu už tridsať rokov. Počas majstrovstiev sveta v Argentíne v roku 1978 sa rozhodli, že spolu budú žiť. „Na celý šampionát sa veľmi teším. Sú to všetko veľmi pekní chlapci, niektorí naozaj krásavci, Taliani, Španieli, mám rada južanské typy,“ hovorí. Prekáža jej len, keď futbalisti pľujú.
Na futbal do Banskej Štiavnice chodila od mladosti s otcom. Raz ju ako dvanásťročnú nadšenú fanúšičku takmer zbili. „V Štiavnici som veľmi vytočila nejakého protifanúšika, nadvihol ma a povedal: Ty knôt, ak neprestaneš, tak dostaneš...“ Teraz už na štadión nechodí.
Vášáryová ešte nevie, komu bude drukovať. „Ešte nie som rozhodnutá, podľa toho, ako sa ukážu. Určite budem držať palce aj Čechom, aj krásnym Talianom.“ Futbal pozerajú s manželom sami, kamaráti k nim nechodia.
„Môj muž je vtedy rád sám. Je fanúšikom Chelsea. Ide to až tak ďaleko, že keď teraz prehrávali v Moskve, išiel a niekde vyhrabal čiapku klubu, ktorú mu poslal kamarát, sadol si v nej pred televízor. Ale nepomohlo to.“
Chelsea prehrala finále Ligy majstrov s Manchestrom United na pokutové kopy.
„Ja to na mužoch obdivujem. Človek musí mať milú zábavu, veď je to pochabosť, naháňať tú malú loptu a čo ďalej?“ povedala Vášáryová.
Pravý opak je herečka Zdena Studenková. Jej partner Braňo Kostka hrá futbal aj za amatérsky klub umelcov. Otázka o futbale ju okamžite podráždila. „Zavolajte Kostkovi, ja o futbale nič nepoviem,“ povedala Studenková.
(mož)
Futbal zarába
Z futbalového ošiaľu budú profitovať aj naši obchodníci, hotelieri či majitelia krčiem.
Futbalové majstrovstvá Európy sú výbornou príležitosťou zarobiť. Tento rok sa popri Rakúsku a Švajčiarsku môžu zviesť aj slovenskí podnikatelia. Niektoré zápasy sa hrajú v neďalekej Viedni, ktorú s Bratislavou spája diaľnica.
Zvýšený záujem o Bratislavu pociťujú hotelieri. Cez portál BratislavaHotels.com si objednalo ubytovanie niekoľko stoviek fanúšikov, najmä z Poľska. Tomáš Ondrčka z hotela Devín však hovorí, že zahraničné cestovné kancelárie rezervácie v Bratislave aj rušia. „Mnohé mali veľké oči a nedostali dosť lístkov. Ani vyťaženosť kapacít vo Viedni nie je taká, ako očakávali.“
Pri majstrovstvách sa dá zarábať aj na pive – čo je dobrá správa pre výrobcov aj reštaurácie, kde futbal premietajú. STV odhaduje, že si každý zápas v priemere pozrie 220 až 250-tisíc divákov.
„Majitelia podnikov, kde budú zápasy púšťať, očakávajú vyššie zisky. Škoda len, že Slovensku sa na ne nepodarilo prebojovať, návštevnosť by bola vyššia,“ hovorí editor portálu Kam na pivo Michal Wagner. Viac podnikov pripravuje súťaže o futbale a akcie typu 3 + 1 grátis.
Výrobcovia piva na rozdiel od hokejových majstrovstiev pri futbale väčšie zvýšenie tržieb nečakajú. „Aj v hokeji sa ukazuje, že spotreba je vyššia, keď sa našim darí,“ vraví hovorkyňa Topvaru Drahomíra Mandíková.
Majstrovstvá už niekoľko týždňov kraľujú letákom siete Nay elektrodom, ktorá lákavé zábery z futbalu zobrazuje na väčšine televíznych obrazoviek v ponuke.
(mp)