Volant komfortného Audi ministerstva obrany drží vysoký dôstojník vojenskej polície. Mlčí, občas sa pozrie do spätného zrkadla. Vzadu sedia redaktor SME a hovorca ministerstva obrany.
Auto mieri do rozsiahleho, prísne stráženého vojenského výcvikového priestoru Záhorie, ktorý sa začína letiskom Kuchyňa a končí Vojenským technickým a skúšobným ústavom neďaleko Senice. Práve tam vraj minulý týždeň skončil nočný transport s nebezpečným materiálom. Audi sa blíži k letisku, kde mal konvoj s vyše 40 tonami pyrotechnickej zlože z Vojenského opravárenského podniku v Novákoch medzizastávku.
„Je pravda, že ste na letisku stáli, aby sa vyložili rakety?“ skúšame dôstojníka. Denníku SME poskytli dva od seba nezávislé zdroje informáciu, že kilometre dlhý konvoj slúžil ako zásterka na vývoz raketových nábojov do zahraničia.
Dôstojník, ktorý transport sprevádzal, to rázne odmieta. „Na letisku sme zastavili, ale pre výmenu vodičov a ľudské potreby. Trvalo to kratšie ako dvadsať minút, to by sa rakety preložiť ani nedali.“
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Pochybnosti
Zastávka bola len jednou z podozrivých okolností prevozu, o ktorom ministerstvá obrany a vnútra najskôr tvrdili, že ide len o cvičenie. Až na druhý deň priznali, že šlo o „ostrú akciu“ vojenských tatroviek za asistencie stoviek policajtov, hasičov a záchranárov.
Z letiska v Kuchyni vzlietol pár hodín po príjazde konvoja aj armádny Antonov 26, ktorým sa preváža vojenský materiál. Cieľom letu s diplomatickým krytím bolo vojenské letisko Swidwin na severozápade Poľska.
Transport šiel po nezvyčajnej trase, okľukou cez letisko v Kuchyni. Bežne využívaná trasa, na ktorej by kolóna odbočila z diaľnice D1 pri Piešťanoch na Vrbové a pokračovala do závodu neďaleko Senice, nemeria ani 60 kilometrov. Trasa, ktorou kolóna od Piešťan pokračovala, je dlhá asi 140 kilometrov. Tatrovky naložené výbušninou museli prekonať aj ostré stúpanie cez horský priechod Pezinská Baba.
„Šli cez letisko? Do závodu chodievajú vrchnou trasou cez Vrbové,“ čudoval sa aj starosta obce Kuchyňa Róbert Bujna.
Podľa satelitných snímok na stránke google.maps v zalesnenom vojenskom areáli medzi Kuchyňou a závodom nie je žiadna súvislá cesta, ktorá by letisko s vyše 40 kilometrov vzdialeným cieľom spájala. Iné vojenské objekty z areálu pritom na ortomapách sú.
Ponuka
Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela na pochybnosti, či z letiska vedie cesta k ústavu, odpovedal ponukou. „Ak máte záujem o návštevu vojenského priestoru, môžete oficiálne požiadať o vstup ministra obrany.“ Vzápätí denník SME žiadosť poslal. Redaktor musel podpísať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach, ktoré neprezradí nepovolaným osobám a cudzím mocnostiam. Zakázané mal aj fotografovať.
Na letisku v Kuchyni luxusné klimatizované auto strieda starší terénny voz vojenskej polície s veliteľom útvaru za volantom. Úsek cesty pri rolovacej dráhe spočiatku potvrdzuje rozhodnutie prestúpiť do terénneho vozidla.
Poľná cesta plná výmoľov po dvesto metroch prechádza do rozbitej asfaltky. Čím ďalej od letiska, tým je lepšia, asfalt na niektorých úsekoch pôsobí, že ho položili len nedávno. „Som tu päť rokov a tá cesta tu už bola,“ vraví veliteľ za volantom.
Cesta sa kľukatí celým priestorom až po závod. Na satelitných snímkach sa zrejme stráca pod korunami stromov, uvažujeme s vojakmi. Trasu, ktorá konvoju zabrala vyše dve hodiny, prešlo terénne auto ležérnym tempom za polovičný čas. Rýchlejšie sa nejazdí, riziko zrážky so zverou je tu vysoké.
Pozor, to je tajné
Po necelej hodine jazdy okolo cvičísk, tankových strelníc a poľovných revírov auto zastaví pred administratívnou budovou vojenského ústavu Záhorie na okraji výcvikového priestoru.
Generálny riaditeľ priamo v areáli novinárov často nevidí. „Teraz vás zoberieme k dovezenej zloži. Nebudeme vám hlavu zakrývať kuklou, preto ste podpisovali mlčanlivosť,“ vysvetľuje vážne hovorca.
Výprava pokračuje ďalej popri hliadke s vlčiakmi až ku skladom, kde je materiál za vrátami s visacou zámkou zložený. „Môžete si to spočítať, je tu presne toľko paliet, koľko sa zmestí do tatroviek v kolóne,“ ukazuje riaditeľ.
Na desiatkach paliet sú poukladané stovky škatúľ obalených fóliou s nápisom pyrotechnická zlož. Počet paliet a spôsob uloženia podlieha utajeniu, zdôrazňuje hovorca.
Spiatočná cesta je rýchlejšia. Prečo konvoj nešiel kratšou cestou? „Trasu mimo vojenského areálu vyberali policajti,“ odkazuje stroho Gemela. Neoficiálne vypočítava počet dedín na oboch trasách. Dlhšia prechádza len cez dve – Viničné a Pernek.
„Hľadali sme trasu, ktorá čo najmenej prechádzala zastavaným územím, je čo najmenej členitá a dá sa ľahko uzavrieť. Väčšinu trasy preto tvorila diaľnica,“ odpovie už oficiálne hovorca vnútra Erik Tomáš.
Hoci niektoré pochybnosti sa aj pri najväčšej snahe vyvracajú ťažko, tentoraz obe ministerstvá ukázali, ako to skúsiť.
