BRATISLAVA. Dve tretiny tých, čo vstúpili do druhého piliera (čo je asi milión ľudí) vsadilo na zhodnocovanie svojich dôchodkových úspor v rastových fondoch. Tie síce obsahujú omnoho menší podiel akcií (cca 20%), ako je to v podobných fondoch v zahraničí (40-80%), ale aj tak sa ocitli v červených číslach. Bežný občan má tak po prvý krát možnosť ochutnať, ako chutí investovanie do akcií.

Čo môžeme očakávať od akcií?

Takmer všetko. Vysoké vzlety i hlboké pády, krátke obdobia búrlivého rastu, ale aj dlhé pe– riódy čakania na dobré správy. Akciový trh skrátka pripomína hojdačku, s ktorou každú chvíľu manipulujú tisícky neviditeľných rúk. Indexy akciových trhov sa menia každý deň. Zväčša len o niekoľko desatín percenta, ale celková zmena za jeden rok dosiahne aj vyše 20 %, smerom hore i dole. Ako sa akciové trhy vyvíjajú počas veľmi dlhého obdobia, to si môžeme pozrieť na dvoch grafoch.

Prvý graf znázorňuje vývoj najstaršieho akciového indexu na svete, amerického Dow Jones, od roku 1895 až po súčasnosť. Z pôvodnej hodnoty 41 bodov v roku 1895 sa index vyšplhal až na hranicu 14 000 bodov v októbri minulého roka. Za 113 rokov teda hodnota indexu narástla 342-krát. Samozrejme, že podstatnú časť tohto nárastu má na svedomí aj inflácia.

Ak chceme vedieť, koľko takýto index priniesol majiteľom akcií, ktoré sa vyvíjali podobne ako index, musíme ho očistiť od rastu spotrebiteľských cien. Tie sa v USA sledujú od roku 1913 a odvtedy až dodnes narástli zhruba 22-krát. Inak povedané, čo v roku 1913 stálo dolár, dnes stojí 22 dolárov.

Ak index Dow Jones prepočítame na ceny z roku 1913, z ďalšieho grafu vidíme, že jeho reálna hodnota narástla 7-násobne. To je veľmi slušné zhodnotenie, ktoré by nedokázala zabezpečiť žiadna banka ani štátny dlhopis. Z grafu je zrejmé aj to, že hodnotu indexu ovplyvňujú rôzne ekonomické a politické udalosti, ale dlhodobým trendom je vysoký rast hodnoty. Tabuľka porovnáva výnosy z amerických akcií a dlhopisov za roky 1927 až 2002. Jasne vidíme, že v tomto období ponúkli akcie takmer štvornásobne vyšší výnos ako dlhopisy.

Záhada akciovej prémie

Napriek dlhodobým vysokým výnosom akcií, do dlhopisov (a tiež termínovaných vkladov a vkladných knižiek) investuje omnoho viac ľudí ako do akcií. A to nielen na Slovensku, ale aj v USA a západnej Európe. Ľudia uprednostňujú nižší výnos pred vyšším. Je to také isté, ako keď na ulici nájdu vedľa seba ležať dvadsaťkorunáčku a stokorunáčku a zohli by sa pre tú menšiu bankovku. Tento jav dostal názov „záhada akciovej prémie“ a pokúšalo sa ho vysvetliť mnoho bádateľov.

Klasické vysvetlenie znelo, že akcie sú omnoho rizikovejšie ako dlhopisy a v krátkodobom výhľade ich výnosy kolíšu omnoho viac ako u dlhopisov. Ľudia navyknutí na istotu vkladnej knižky a termínovaného vkladu môžu takéto výrazné zmeny znášať veľmi ťažko, najmä ak akciový index prudko padá.

Kapitálový trh má dva železné zákony. Prvý znie: „diverzifikovať, diverzifikovať, diverzifikovať!“ a druhý zas „čím vyšší výnos, tým vyššie riziko“. Mieru rizika najjednoduchšie posúdime štandardnou odchýlkou. Tá vyjadruje, v akom typickom rozsahu sa výnos môže meniť smerom nadol i nahor. Ak sa znovu pozrieme do tabuľky, vidíme, že pri priemernom výnose z akcií vo výške 8,59 % činila štandardná odchýlka až 21,09 %. Extrémne ročné výkyvy však činili 47,13 % smerom nadol a 57,22 % smerom nahor. Dlhopisy majú síce omnoho nižší výnos, ale aj omnoho menšie riziko. Je teda racionálne, že investori vyhľadávajú predovšetkým dlhopisy a vklady.

Tento argument nie je správny, pretože väčšina investorov je dlhodobých. Najmä ak ide o investičné životné poistky, penzijné plány, doba investície sa ráta na desaťročia. V tomto prípade akcie nielen poskytujú omnoho vyšší výnos, ale môžu byť aj bezpečnejšie. A to najmä v prípade, ak ide o obdobie vysokej inflácie. O tom sa mohli presvedčiť všetci poctiví Slováci, ktorí po roku 1989 držali svoje úspory na vkladnej knižke so štvorpercentným úrokom a štvorpercentnou ročnou výpovednou lehotou. V roku 1991 dosiahla u nás inflácia vyše 60 % a s úsporami urobila krátky proces.

Nie sú akcie ako akcie

Na akciovom trhu sa pohybujú tisícky spoločností. Od tých najväčších vlajkových lodí ako je Microsoft a General Motors, až po regionálne vodárne a konzervárne. Veľkosť firmy sa hodnotí jej trhovou kapitalizáciou, čo nie je nič iné ako cena všetkých akcií firmy. Spoločnosti s nižšou trhovou kapitalizáciou (tzv. small caps. napríklad regionálne vodárne) prinášajú vyšší výnos ako veľké firmy (tzv. large caps. napríklad Microsoft). Investori majú radi veľké firmy, lebo ich považujú za bezpečné a sú ochotní zmieriť sa s trochu nižším výnosom. Malé firmy sú určené skôr pre hráčov s oceľovým nervami. V tabuľke vidíme, že akcie tých najmenších firiem na trhu síce prinášajú dvojnásobne vyšší výnos ako mamutie spoločnosti, ale riziko investovania je pri nich priam desivé. Najvyšší ročný nárast ceny u takýchto akcií síce činil vyše 155 %, ale najhlbší pokles dosiahol takmer 60 %. Na to naozaj nemá nervy každý.

Veľmi podobný obrázok dostaneme, ak firmy rozdelíme podľa ich obľuby u investorov. Existujú známe a vážené firmy, ktoré investori považujú za spoľahlivé tipy a sú ochotní za ich akcie si trochu priplatiť (akcie typu „growth“). Sú však aj problematické „škaredé káčatká“, ktoré nikto nechce a ich akcie sú relatívne podhodnotené (akcie typu „value“). Zďaleka nie z každého takéhoto kačiatka sa stane biela labuť kapitálového trhu, ale keď k tomu dôjde, stojí to za to. Ak investor dodrží prvé spomenuté pravidlo investovania a svoje investície riadne rozloží do veľkého počtu akciových fondov, veľmi pravdepodobne sa po určitom čase bude tešiť z vysokého výnosu.

Averzia na stratu a krátkozrakosť

Prečo teda ľudia tvrdošijne preferujú dlhopisy a bankové vklady pred akciami? Moderná ekonomická veda ponúka vysvetlenie, že u ľudí sa prejavujú dva psychologické fenomény. Prvým je averzia voči strate a druhým je tzv. myopia - asi 80 % ľudí neznesie pocit straty.

Aj keď im finanční experti ukazujú historické tabuľky výnosov a vysvetľujú, že pokles akciových trhov je dočasný jav, nutkavý pocit nájsť bezpečný finančný prístav preváži. Averzia voči strate má hlboké emocionálne korene a dá sa len veľmi ťažko odstrániť. Pod myopiou sa rozumie v medicíne krátkozrakosť ako porucha videnia a vo finančnej vede krátkozrakosť investorov pri posudzovaní výsledkov ich investícií.

Kto posiela prvého septembra prváčika do školy, asi neočakáva, že za rok prinesie inžiniersky diplom. Pri investovaní na to ľudia zabúdajú. Pozitívne výsledky chcú vidieť rýchlo a keď sa nedostavia, radšej dajú peniaze niekam inam. Dôsledkom myopie je, že investori sa snažia posudzovať správanie finančného aktíva za príliš krátke časového obdobie. Chybné predpoklady urobené na základe krátkeho obdobia môžu viesť k unáhleným záverom a to najmä ohľadne pomeru výnosu a rizika. Investori si neuvedomujú alebo zabúdajú, že každé investičné aktívum má vlastný pomer výnosu a rizika a tomuto pomeru treba prispôsobiť aj obdobie, za ktoré sa výkon aktíva hodnotí.

Vzdelávanie ako liek na chyby investora

Myopia patrí k najčastejším chybám investorov na finančných trhoch a s veľkou pravdepodobnosťou je (v kombinácii s averziou voči strate) zodpovedná aj za záhadu akciovej prémie. V medicíne sa myopické defekty korigujú okuliarmi, vo finančnom poradenstve plní úlohu okuliarov vzdelávanie. Vhodnou príležitosťou je najmä výročné stretnutie poradcu s klientom, pri ktorom sa hodnotí výkon investícií. Finančný poradca má upriamiť pozornosť klienta na nasledovné fakty:

Hodnotiace obdobie nie je vo väčšine prípadov totožné s investičným horizontom. Hodnotiť finančné aktívum môžeme len v kontexte pomeru výnosu a rizika, ktorý je pre toto aktívum typický.

U akcií je to minimálne päť rokov. Desať rokov čakania nič nepokazí a pätnásť veľmi pravdepodobne prinesie slušný zisk.

Máte však na to nervy? Ak nie, pokojne investujte do dlhopisov a bankových vkladov. Robia tak štyri pätiny ľudí, nebudete výnimka.

Najmä u akcií je veľmi nešťastné, ak sa investor snaží kopírovať náhle vzostupy a pády ich cien. Ohodnocovanie rizikových aktív musí byť založené na dlhodobých časových údajoch a nie na informáciách, ktoré investor zachytil vo večerných správach, alebo ktoré mu podsunuli samozvaní finanční odborníci na nedeľnom pive.

Perpetuum mobile neexistuje ani v prírode, ani v technike, ani na finančných trhoch. Fondy, ktoré dlhodobo a každý rok zarábajú vysoké výnosy, neexistujú. Nadpriemerné a súčasne bezpečné výnosy ponúkajú len inštitúcie typu Horizont a BMG Invest.

Kto chce veľa zarobiť, musí aj veľa riskovať a niekedy na svoj výnos aj dlho čakať. Ak má nejaký fond napríklad päť rokov po sebe výnos vyšší ako priemer je to znak, že je asi nadhodnotený a veľmi pravdepodobne ide o finančnú bublinu.

Nezabudnite diverzifikovať. Nikdy neinvestujte do fondu špecializovaného na jedno odvetvie či región. Na začiatok dobre poslúži nejaký globálny akciový fond. Najlepší taký, ktorý je vedený v eurách, aby ste sa vyhli kurzovému riziku.

Časté a (alebo) rozsiahle zmeny v štruktúre investícií väčšinou vedú k zníženiu jeho výkonnosti. Na poplatkoch zarábajú inštitúcie, nie investori.

Averzia voči strate má hlboké emocionálne korene a dá sa len ťažko odstrániť. Aj keď finanční experti ukazujú tabuľky výnosov a vysvetľujú, že pokles trhov je dočasný jav, nutkavý pocit nájsť bezpečný finančný prístav preváži.

Autor: Sevisbrokers Finance