V Salzburgu, neďaleko tréningového tábora ruského futbalového mužstva, ktoré sa usídlilo v Leogangu, otvorili Ruský dom. Útočisko pre všetkých ruských fanúšikov, plné suvenírov, špecialít ruskej kuchyne a hostí, ponúka rozptýlenie každý večer, aj mimo hracie dni.
Dom otvoril minister športu, turistiky a mládeže Putinovej vlády, pravá ruka bývalého prezidenta, Vitalij Mutko, ktorý je predsedom Ruskej futbalovej federácie. Večer uvádzala a spievala národná umelkyňa Larisa Dovinová a stretli sme viacero osobností histórie sovietskeho, a teraz ruského futbalu.
Najväčšou bol jedinečný Viktor Ponedeľnik, strelec víťazného gólu vo finále úplne prvých ME 1960, kde ZSSR v boji o zlato zdolal Juhosláviu 2:1.
Jašinovi šiltovku vrátili
„Nominácia do zbornej ma vtedy ohúrila. Všimol si ma Kačalin roku 1958, keď som hral 2. ligu za Rossteľmaš Rostov na Done, čo bola senzácia, lebo v ZSSR nikdy predtým nikoho nevzali do reprezentácie z 2. ligy. Hrať po boku Jašina, Netta, Iľjina, Ivanova a ďalších bolo pre mňa vyznamenanie. Tak som sa chcel za dôveru odplatiť a dodnes som najlepším ruským strelcom v histórii finálových turnajov ME. Ten gól Juhoslovanom som dal v predĺžení v nedeľu okolo polnoci, čo bolo už v pondelok nadránom moskovského času, a tak náš slávny, nebohý komentátor Nikolaj Ozerov hlásil, že Ponedeľnik skóroval v ponedeľnik,“ takto spomínal už 71-ročný veterán v našom rozhovore v Salzburgu.
„Pamätám sa, ako po semifinále niekto ukradol zo šatne Jašinovi legendárnu šiltovku. Ako sa tam dostal, neviem, no bol to fanúšik a hneď sme dali všade na známosť, vrátane médií, že tú čapicu potrebujeme naspäť na finále. Vinník sa našiel, priznal, šiltovku vrátil a Jašin mu na pamiatku venoval dres s podpisom. S tou čapicou potom vychytal zlato. Keď nás na záverečnom ceremoniáli druhých ME v Madride 1964 po prehratom finále so Španielskom vyznamenávali, popri každom z nás prešiel mocný Santiago Bernabeu a ponúkal 250 000 dolárov, čo bola v tom čase obrovská suma, aby sme hrali za jeho Real. Každý odmietol, až došlo na Jašina. Jemu Bernabeu ponúkol, nech si napíše sumu sám a on to bez mihnutia oka podpíše. Spoluhráči sa smiali a radili, aby ho Lev vyžmýkal a vymyslel astronomické číslo, ale Jašin povedal - Tak ako je v galérii Prado nevyčísliteľná hodnota El Greca, tak ani Jašin nemá cenu. Odvtedy ho pozývali všade vo svete na červený koberec.“
Uctilo si ich 105 000 divákov
Ponedeľnik v zážitkoch pokračoval: ,,Po návrate nám vystrojili v Lužnikách parádu. Pochodovali sme na štadióne pred 105 000 divákmi, a za nami šli pomaly vozidlá. Všetci vstali a tlieskali, hádzali na nás kvety. Uctili si nás, bola to skvelá generácia. Dvakrát finále ME, bronz za 4. miesto na MS 1966, zlato na OH 1956. Za ten titul v Paríži 1960 sme dostali po 150 dolárov. To bolo všetko. Nie ako teraz, keď platia mladým nebotyčné sumy, z ktorých sa hlava krúti. A keď už platia, nech platia, ale za to treba aj niečo ukázať! Niečo vrátiť! Viac, než zatiaľ. A je načase, aby už zborná urobila výsledok. Veď 20 rokov od finále 1988 sme sa na ME nedostali zo skupiny. A ani teraz to nevyzerá ružovo.“
Ako sa komunistické vedenie v ZSSR staralo o najlepších futbalistov?
„Zažili sme všeličo, ale nesmeli sme hovoriť. Teraz môžem povedať, že to nebol med lízať, ale nemohli sme sa ani sťažovať. Brali sme asi 300 rubľov mesačne, čo bol takmer trojnásobok priemerného platu a zabezpečili nám prípravu i medzinárodné štarty. Nie všetko bolo strašné a zlé, nesúhlasím s tým, aby sa na všetko zabudlo, a začiernili sa pekné chvíle,“ nedal dopustiť na staré časy.
„V novinárčine to bolo horšie. Keď som skončil a stal sa športovým redaktorom v denníku Sovietskij sport, zažil som strašnú cenzúru. Volali nás na stranícku pôdu na oddelenia propagandy dosť často. Museli sme vysvetľovať každú chybu. Nie vyslovene politickú, ale aj bežnú redakčnú, gramatickú, dávali sme si pozor na každé slovíčko. Dnes sa objavilo obrovské množstvo médií, mladých novinárov, a nie všetci sa tomu rozumejú.“
Abramovič sa stará aj o ruský futbal
O dnešnej situácii v športe Ponedeľnik povedal: „Po rozpade ZSSR, komunizmu a po vydýchnutí sme ešte stratili veľa rokov hlúposťami a unáhlenými rozhodnutiami. Začali sa rušiť mládežnícke strediská, juniorské výbery, vyhodili detských trénerov a zaostávali sme vo futbale, hokeji, ba aj iných športoch za svetom. Prišli sme o niekdajšie pozície vlastnou vinou. Po nástupe Vladimira Putina sa to začalo zlepšovať, výrazne stúpla starostlivosť vlády o šport, pribudli štadióny, kluby, sponzori a vidíte, prichádzajú úspechy na športoviskách i mimo,“ hodnotil.
„Získali sme Pohár UEFA, postúpili na ME, vyhrali sme hokejové zlato, a ešte v Kanade, pesničkovú súťaž Eurovízie, v Moskve bolo finále Ligy majstrov, budú MS v atletike, ZOH v Soči, univerziáda v Kazani. Roman Arkadievič Abramovič, majiteľ Chelsea, dal postaviť v Moskve futbalovú akadémiu, veľa pomáha mládežníckemu futbalu a nám veteránom dáva vyplácať doživotnú prémiu 5000 rubľov mesačne. Štát poskytol olympijským víťazom 15-tisícovú odmenu. Zmenil sa prístup k športu, a to je dobré. Len škoda, že taký odborník ako Guus Hiddink, zatiaľ nemá veľký výber talentov v ruskom futbale a ostalo mu málo času, aby ešte niečo vykúzlil na ME.“
Mutko chváli Putinov kurz
Minister Mutko Ponedeľnika doplnil: „Prezident a teraz predseda vlády Putin pochopil, že aj šport je zrkadlom spoločnosti. Keď sme v kvalifikácii MS v skupine, v ktorej bolo aj vaše Slovensko, prehrali v Portugalsku 1:7, osobne mi telefonoval a zaujímal sa, čo sa musí zmeniť, aby Rusko už viac neutrpelo takú potupnú prehru. Aj preto sme najali prvého zahraničného trénera v histórii - Hiddinka,“ vysvetľoval.
„Putin vrátil Rusku sebadôveru, hrdosť a posilnil pozíciu vo svete. Jeho politika má jasný smer, nielen v diplomacii, ale aj v domácom živote. A šport je súčasťou nášho života. S napredovaním ekonomiky a súkromného obchodu rastie aj šport. Už 8 rokov silnie úcta k Rusku vo svete a dvíha sa vlastenectvo doma, ktoré nie je len prázdnym slovom. Videli ste, do Innsbrucku prišlo za zbornou vari 20 000 našich fanúšikov. Putinov jasný kurz už začal plodiť výsledky na každom poli vrátane športu. A ako veľký fanúšik sa osobne angažuje v mnohých ruských iniciatívach a projektoch.“
