BRATISLAVA. Predstava o tom, že po Slovensku sa pohybuje vyše sto ľudí, ktorým bola nariadená ústavná liečba a na ňu nenastúpili, je dosť hrozivá.
Kto je za tento stav zodpovedný, je však ťažké zistiť. Psychiatri tvrdia, že ide o nedôslednosť jednak súdov, ako aj polície.
„To, že je tak veľa ľudí mimo ochrannej liečby, je dané tým, že kompetentné orgány sú nedôsledné a okrem toho všetko dlho trvá,“ vysvetľuje Vladimír Novotný, podpredseda Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
Hovorí, že v celej záležitosti je značný neporiadok a asi polovica ľudí na ústavnú liečbu nenastúpi. Ročne súdy rozhodnú v priemere o 300 ľuďoch, ktorí majú byť v ochrannej ústavnej liečbe.
Podľa neho je predovšetkým vecou súdov, aby v takýchto veciach konali. Ak sa potom na základe rozhodnutia súdu dotyčný nedostaví na miesto ústavnej liečby, má konať polícia.
Ministerstvo spravodlivosti rovnako ako vnútra si zlyhanie nepriznáva.
V prípade právoplatného rozhodnutia o uložení ústavnej liečby súd podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho vydá návrh na dodanie do liečebne.
„Na Slovensku nenájdete prípad, keď bola uložená ústavná liečba a súd nevydal takéto rozhodnutie v primeranom čase.“
Dodávanie do liečebne má podľa neho na starosti polícia. „Všetci, ktorí sa vyhýbajú liečbe a polícia ich nevie nájsť, majú byť trestne stíhaní,“ tvrdí Jurči.
Hovorca ministra vnútra Erik Tomáš tvrdí, že polícia pátra po všetkých osobách, na ktoré súd vydal návrh a príkaz na dodanie do liečebne.
Podľa neho vďaka veľkosti schengenského priestoru ide mnohokrát o náročnú úlohu, ktorá si niekedy vyžaduje aj dlhší čas.
Polícia tvrdí, že úspešnosť v týchto prípadoch je viac ako 60–percentná.
