BRATISLAVA – Generálna manažérka Smeru Monika Beňová sa netají ambíciou byť o desať rokov prezidentkou. Jej stranícky šéf Róbert Fico to nevníma ako niečo zlé, lebo je dobré, ak si človek postaví cieľ aj v dlhšom časovom horizonte. Politici sa však o jej predstavách vyjadrujú s odstupom.

Za bývalej vlády sa hovorilo najmä o dvoch ženách s vysokými ambíciami. Najskôr to bola bývala šéfka sekretariátu premiéra Vladimíra Mečiara Anna Nagyová a potom jeho poradkyňa Blažena Martinková.

O vplyve Nagyovej svedčí aj výrok Milana Kňažka na sneme HZDS v marci 1993: „Mečiar vyhlásil, že ona (Nagyová) má v rukách také informácie, že ho môže do 24 hodín zničiť.“

V roku 1997 V. Mečiar zase pôsobenie Martinkovej hodnotil slovami, že je „chytrejšia“ ako poslanci R. Kováč či J. Moravčík. Keď sa poslanec KDH J. Brocka zaujímal, kto je vlastne Martinková, Mečiar sa prestal v Národnej rade SR ovládať a ukázal poslancom somárske uši.

Mečiar vtedy tvrdil, že Martinková je z tých ľudí, u ktorých sa národná hrdosť kĺbi s obrovskou mierou vzdelanosti, prehľadu, a všetko, čo má a vie, vrátane svojich súkromných peňazí, dáva pre službu vlasti.

Na postoji Mečiara voči Martinkovej a Fica voči Beňovej nie je podľa psychológov nič nezvyklé. „Mobilizovanie galantných štruktúr u mužov považujem za prednosť. Mám však obavu, že obidvaja mali na mysli skôr vlastné záujmy a obranou týchto dám si ich chceli dopredu zaviazať,“ povedala psychologička, ktorá nechcela byť menovaná. Podľa nej ašpirácia Beňovej na prezidentský post znamená veľký stupeň vzdelanosti, komunikačných a politických skúseností i súdnosti. „Súdnosť sa však tvorí aj na základe ohlasu okolia a tu mám pochybnosti,“ uviedla psychologička.

Predsedníčka SNS Anna Malíková povedala, že ona sa do funkcií „nehrnie“ a skôr ich prijíma preto, aby mohla presadiť ciele, ktorým verí. Na otázku, či si vie predstaviť, že by oznámila svoj záujem byť o desať rokov prezidentkou štátu, Malíková odpovedala: „Mne sa to nestane. Toto musia povedať tí, ktorí o prezidentovi rozhodujú. Nech ľudia dajú signál, kto by mal byť prezidentom.“ Poslanec Juraj Švec (LDÚ) tvrdí: „Nepoznám pani Beňovú. Nikdy som sa s ňou nestretol. Už to svedčí o tom, že pani Beňová nie je skúsená politička, a preto je odvážne, že sa takto vyjadruje o najvyšších štátnych funkciách.“ Dodal však, že rozhodne nie je proti ambíciám ľudí a už vôbec nie proti ambíciám žien. (sp)

Fico o Beňovej, 12. januára 2001, SRo:

„Ja viem, že Monika pravdepodobne nie je pre všetkých najsympatickejšia a najpríjemnejšia, ale musím sa zastať tejto dámy, pretože je to žena, ktorá veľmi tvrdo pracuje, a ja naozaj obdivujem ľudí, ktorí napriek tomu, že možno majú postarané o veci, že sa majú vcelku dobre, sú pripravení ráno prísť do roboty o ôsmej a sedieť tam do desiatej do večera a tvrdo pracovať na konkrétnej úlohe, ktorú dostanú. Takže ak aj niekto tu vidí nejaké zvláštne vzťahy medzi mnou a Monikou Beňovou, musím povedať, že to je veľmi zaujímavý tandem, ktorý možno mnohým nesedí, ale je to tandem, ktorý je mimoriadne úspešný a ktorý je mimoriadne efektívny. Takže oceňujem na nej, že ak si niečo vytýčila do budúcnosti, chce to dosiahnuť predovšetkým tvrdou robotou. Rovnako oceňujem, že sa dala na štúdium politológie, takže je jedna z mála političiek na Slovensku, ktorá aj profesionálne chce zdokonaliť svoje skúsenosti, ktoré teraz získava.“

Mečiar o Martinkovej, december 1997:

„Bude naďalej pracovať pre oblasť EÚ, kde je vyššia a efektívnejšia jej práca ako všetkých strán vládnej koalície… Považujem si za česť, ak bude pri mne pracovať, dokonca som presvedčený, že by som považoval za česť, keby bola členkou vládneho kabinetu po voľbách v roku 1998.“