ŠTRBSKÉ PLESO. Oddnes presne o dva mesiace odštartujú v Pekingu chodeckú dvadsiatku. Nitriansky rodák Matej Tóth na ňu vypochoduje ako štvornásobný slovenský šampión.
Majstrovskú sériu predĺžil v sobotu na Záhoráckej dvadsiatke v Borskom Mikuláši. Bez akéhokoľvek vylaďovania formy. Dva dni predtým ešte poctivo šliapal tréningové kilometre v tatranskej hmle a v daždi.
„Cieľ bol obhájiť titul a udržať na trati dobré tempo. Oboje sa podarilo, som spokojný,“ vravel. „Najdlhšie so mnou podobne ako vlani vydržal Dubničan Anton Kučmín: do 17. kilometra. Bol zdatným súperom, nevzdal sa, ani keď som mu ušiel, vyhral som len o 13 sekúnd.“
Pozná ich každý kameň
Všetci štyria slovenskí chodci kvalifikovaní na olympiádu pocestujú do Číny cez Alpy. Zatiaľ však ešte potia krv vo Vysokých Tatrách.
„Po pretekovom období sme sa dostali do štádia objemovej prípravy vo všeobecnej vytrvalosti,“ konštatuje tréner banskobystrickej Dukly Juraj Benčík. „Neskôr sa v Alpách tréning vystupňuje tempovou vytrvalosťou a v Dolomitoch prejde do intenzity.“
V okolí Štrbského Plesa pozná každý kameň. „Ja som bol v hoteli FIS na prvom sústredení ešte ako pretekár tuším hneď v prvom roku jeho existencie, teda v sedemdesiatom,“ loví v pamäti chodecký mág, ktorému už tretí rok ťahá na sedemdesiatku.
Chodecké nohy najčastejšie mieria na Podbanské. „Tým smerom sú vymerané úseky, na ktorých sa dá trénovať tempová rýchlosť, špeciálne tempo aj tempová vytrvalosť,“ vysvetľuje.
Tóth: stabilne pod 1:23
Benčík bude mať na olympiáde troch zverencov. Miloš Bátovský splnil limit na 50 km už vlani, Peter Korčok na tej istej trati a Matej Tóth na 20 km skraja tejto sezóny.
„Sú tréneri, ktorí radi trpezlivo, poctivo a úspešne pracujú s jedným zverencom. Ja by som však bol nešťastný, keby som mal len jedného,“ tvrdí. „Mne sa dobre pracuje v skupine, má to väčší efekt. Možno využiť vzájomnú pomoc viacerých atlétov, ale aj ich zdravú rivalitu.“
Tóth a Korčok zapochodovali nielen olympijské limity, ale aj osobné rekordy. Dvadsiatkar Tóth zašiel dokonca štyrikrát pod požadovaných 1:23 h. „To, čo som dosiaľ dokázal len výnimočne, sa stalo mojím štandardom – zatiaľ zažívam supersezónu,“ teší sa 25-ročný odchovanec nitrianskeho trénera Petra Mečiara. „Cítim sa dobre a vo výkonoch tuším rezervu.“
Matej tvrdí, že až dosiaľ zvykol osobné rekordy zašliapať „mimo štandardu“. Skrátka, prišiel deň D, zvláštna eufória, výnimočný pocit, a s ním o triedu vyšší výkon.
„Všetky moje tohtoročné výkony sú len odrazom natrénovaného. A ja dúfam, že ešte prídu preteky, v ktorých vydám zo seba aj o kúsok viac,“ nádeja sa. „Bol by som veľmi šťastný, keby tými pretekmi boli olympijské.“
Na energiu z kostnej drene
Najťažšia fáza predolympijskej prípravy chodcov len čaká: na tréningoch v takmer dvojtisícovej výške Sankt Moritzu. Potom pôjdu do talianskeho Melaga, kde o čosi nižšie budú rozvíjať špeciálne tempo.
Záverečnou etapou bude pred olympiádou aklimatizačné sústredenie v japonskom Kočí, úspešne odskúšané pred lanskými majstrovstvami sveta v Osake.
„V Pekingu budú chodci ťahať energiu z kostnej drene,“ predpovedá najúspešnejší kouč slovenskej atletiky.
Chodci na betóne
Čo ich zničí viac? Horúčava, vlhkosť, smog? „Smog poznajú z Mexika, tam je ho prinajmenej toľko ako v Pekingu. Teplo a vlhko zažili vlani v Osake,“ vyráta Benčík, a potom so zdvihnutým obočím dodá: „Zákernosť podmienok chodeckých súťaží je v betónovom podklade na dvojkilometrovom okruhu. Na betóne hrozne trpia nohy, najmä štruktúra kostí.“
Nahnať chodcov na betón je podľa neho podobný nezmysel, ako pásť kone na betóne.
Záhorácka dvadsiatka
Muži - 20 km (zároveň majstrovstvá SR): 1. Tóth (Dukla B. Bystrica) 1:26:26, 2. Kučmín (Dubnica n. V.) 1:26:39, 3. Savanovič (Srbsko) 1:30:08, 4. Majdan (Dukla B. Bystrica) 1:31:50, juniori – 10 km (majstrovstvá SR): 1. Hajaš (UMB B. Bystrica) 48:30.
Ženy - 20 km: 1. Nunezová (Guatemala) 1:42:51, juniorky – 5 km (majstrovstvá SR): 1. Kriványová (Maď.) 24:37, 2. Privalincová (Stavbár ŠG Nitra) 26:54.
