Tréner Karel Brückner sa lúčil s reprezentačnou lavičkou po šokujúcom priebehu. Na otázku, koľko nocí nebude späť po takomto dueli, odpovedal: „Veľa!“
Do zápasu vyrukoval tentoraz s Janom Kollerom a opäť mal dobrý nos. Najlepší český strelec všetkých čias otvoril skóre proti zalezeným Turkom, a keď Jaroslav Plašil pridal v druhom polčase druhý gól, všetko sa zdalo byť jasné.
Zrútili sa
„Stavili sme na jednoduchosť, získavanie priestoru, čo sa nám s Kollerom darilo. Chceli sme sa vyhnúť tureckému pressingu, čo vyšlo, aj keď niektoré situácie sme mohli riešiť lepšie. Súpera sme nepúšťali do kvalitnej hry v koncovke, strelili sme gól. Aj obrana fungovala dobre až na päťminútový útlm v druhom polčase, po ktorom sme sa opäť chytili vysunutejším pressingom,“ komentoval Brückner lepšiu a dlhšiu fázu svojho tímu. Lenže...
„Mali sme dobré príležitosti na rozhodnutie, no skutočnosť bola iná. Turci dali kontaktný gól, mali sme problémy na ľavej strane obrany. Nemohli sme ustáť tlak súpera. Ubrániť šestnástku alebo ešte hlbšie, to sa nám nedarilo. Nedokázali sme udržať loptu. Rozhodovala chyba pri vyrovnávajúcom góle. A tretí, to bol kolaps. To si inak nedokážem vysvetliť,“ vravel otrasený český tréner.
Tlaku sa treba ubrániť
Podľa neho tlak Turkov bol logický. „Každé mužstvo, ktoré prehráva, staví na jednu kartu. Ak sa však dostanete pod tlak, musíte sa mu ubrániť a zvládnuť ho. Vyjsť z neho, urobiť dva-tri protiútoky,“ vysvetľoval Brückner. Turecká tlaková vlna prišla v troch prúdoch. Čech neudržal strelu Ardu Turana a v záverečných štyroch minútach riadneho času prišli dva gólové okamihy Nihata Kahveciho.
Prvý dal po chybe českého brankára a druhý z ofsajdovej hrany, ale regulárny.
Koniec, aký si nezaslúžili
Šok, z ktorého sa budú českí hráči dlho spamätúvať. Pre Jana Kollera a Tomáša Galáska to boli posledné zápasy v reprezentácii, skončil aj náhradný brankár Jaromír Blažek, o konci uvažuje aj Marek Jankulovski. Porúčal sa aj manažér reprezentácie Vlastimil Koštál.
„Teraz nie je vhodný čas, aby som niečo povedal v afekte. Futbal chcem hodiť na chvíľu za hlavu, idem na dovolenku. EURO sa pre nás skončilo a predstavovali sme si to inak. Sú to hrozné pocity, no zároveň ešte mám chuť hrať,“ povedal o zamýšľanom konci v národnom tíme Marek Jankulovski.
„Tréner Bruckner si zaslúžil lepší koniec, mali sme nakročené do štvťfinále. Tako skončiť nie je príjemné. V kabíne je obrovský smútok,“ dodal. Podľa neho, súčasná česká reprezentácie nemá kvality hráčov Nedvěda, Poborského či Šmicera. Zronený bol aj Libor Sionko:
„Vyzeralo to na hotový zápas, za stavu 2:0 sme nastrelili žrď. Záver sme však nezvládli a boli sme zaň kruto potrestaní. Ťažko sa mi hovorí. Turkov nakopol gól, my sme naň nedokázali zareagovať. Dúfam, že sa mi také niečo stalo v mojej kariére naposledy. Na takéto podujatie sa dostanú niektorí raz za život. Veľmi som chcel... Čas to snáď vylieči.“
Brückner na kóte 75
Karel Brückner viedol reprezentáciu od roku 2001 v 75. zápasoch.
Ako prvý dokázal postúpiť na tri veľké turnaje v rade (EURO 2004, MS 2006 a EURO 2008).
Najväčším úspechom je semifinále na ME 2004 v Portugalsku.
Smutný brankár: Je to moja vina
Po zápase zašiel za každým spoluhráčom. Bolo to niečo ako tiché ospravedlnenie sa za fatálnu chybu, ktorú urobil. Brankár PETR ČECH zobral vinu za prehru s Tureckom na seba.
Český tím prehral už vyhratý zápas. Ako dlho sa budete z toho spamätúvať?
„Určite dlho, ale, bohužiaľ, k futbalu to niekedy patrí. Pre mňa je to možno ťažšie z dôvodu, že zápas asi rozhodla moja chyba. Tento tím mal na to, aby bojoval vo štvrťfinále - rovnocenne s Chorvátskom. Pre niektorých spoluhráčov bol zápas proti Turkom posledným vystúpením v reprezentácii a myslím si, že chalani by si boli zaslúžili lepší koniec. Napríklad Dino Koller so svojou skvelou streleckou bilanciou. Stalo sa a už sa to nedá vziať späť.“
Otvorene sa priznávate k chybe. Nehovorí sa vám o nej ťažko?
„Ak je jasná, tak sa to hovorí jednoducho. Keď človek urobí chybu, musí si ju vedieť aj priznať. Prakticky rozhodla o tom, že ideme domov. Hoci na ukazovateli skóre svietil stav 2:2, pre všetkých to bola taká rana, že sme nakoniec inkasovali aj tretí gól.“
Ako sa osudný moment zomlel z vášho pohľadu?
„Vedel som, že som úplne sám a lopta letí pomerne ďaleko, nuž som ju chcel vyboxovať. Potom mi to prišlo zbytočné, lebo som bol naozaj sám. Najprv som si loptu chcel pustiť okolo seba a na druhýkrát ju vziať. Zrazu však bola ďaleko a ako som si ju chcel zhodiť k sebe, spadla priamo k Nihatovi.“
Čo vám vírilo v hlave v zostávajúcich minútach?
„Vedel som, že ešte zostáva päť minút a snažil som sa už ďalšiu chybu neurobiť. Žila šanca na penalty, stále sa ešte hralo. Sústreďoval som sa na to, aby som dochytal bez chyby a pripravil sa na rozstrel.“
Prišla však chyba iných. Ako ste vnímali tretí gól?
„Najprv som si myslel, že padol z ofsajdu. Hádam prvý raz v živote som sa pozeral na opakovaný záznam, pretože ma to naozaj zaujímalo. Či bol hráč na hrane, alebo nie, ťažko povedať. Teraz je to už jedno. Škoda.“
V záverečnej štvrťhodine Turci poriadne pritlačili. Kde sa stala chyba?
„Možno nám trochu odišli sily. Súper nasadil troch nových hráčov a hrali ako o život. Začalo sa im dariť, mali šance. Aj na ihrisku sme si uvedomovali, že sme sa dostali pod veľký tlak. Chvíľku sme z neho vyšli, no škoda, že práve vtedy dal súper gól. Ten ich ešte viac nakopol a vycítili šancu.“
Ktoré sklamanie je pre vás bolestnejšie: z finále Ligy majstrov alebo toto?
„Po moskovsom zápase to bolo horšie z dôvodu, že bol už finálový. V Ženeve síce ešte nie, no človek hrá za národný tím a celú republiku... Mrzí to. Osemdesiat minút sme ukazovali, že máme na to, aby sme sa dostali ďaleko. Opakujem však, vo futbale sa môže prihodiť všeličo a tento zápas to iba potvrdil. Sú však aj horšie veci ako prehratý zápas, hoci ma škrie dosť. Stále ide iba o hru, a tak to musíme aj brať.“
Po odpískaní ste hodili brankárske rukavice za seba...
„Keď urobím chybu, rukavice zahadzujem. Tie za nič nemôžu... Je to iba pomôcka, aby som zabudol.“
Kollerovo zbohom
Už niekoľko mesiacov pred šampionátom avizoval, že v reprezentácii končí.
„Áno, bol to môj posledný zápas za národný tím,“ potvrdil po stretnutí s Tureckom najlepší strelec v histórii českej reprezentácie Jan Koller.
Vo svojom deväťdesiatom zápase strelil 55. gól no nakoniec smútil so spoluhráčmi. Určite si zaslúžil krajšiu rozlúčku.
„Ak sa lúčite po prehratom zápase, prirodzene, je to sklamanie. Nedá sa však nič robiť. S divákmi som sa šiel po stretnutí rozlúčiť. V národnom tíme som zažil krásne časy, vždy na ne budem spomínať rád,“ glosoval český obor.
Na majstrovstvách Európy už prežil čosi podobné ako v nedeľu večer, ale v opačnom garde. ,,V Portugalsku pred štyrmi rokmi sme proti Holanďanom otočili výsledok z 0:2 na 3:2. No, žeby sme mali my tak dobre rozohraný zápas na takom dôležitom podujatí a prehrali ho, to som ešte nezažil. Veril som, že stretnutie dotiahneme do víťazného konca. Bohužiaľ, záver nám nevyšiel. Taký je futbal, ide sa ďalej,“ konštatoval bez veľkých emócií.
„Nedarilo sa nám podržať loptu. Turci nás dostali pod tlak a nedokázali sme sa z neho vymaniť. Pomohol im kontaktný gól, mali ešte pätnásť minút času. Dosť ich to povzbudilo a dokázali to využiť. Brankár Čech? Áno, urobil chybu, ale aj o tom je futbal,“ povedal chlapík s prezývkou Dino a pobral sa do smutného českého autobusu.
Koller odohral za Česko na EURO najviac zápasov (spolu s kvalifikáciami) 35 a strelil najviac gólov 21.
Autor: Ženeva
