Výber školy, vhodnej pre jednotlivé dieťa, nie je zďaleka jednoduchý. Rodičom pri ich úvahách môže pomôcť odborník. Preto sme sa pozhovárali s PhDr. VLADIMÍROM DOČKALOM, ktorý sa vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie zaoberá aj psychologicko-pedagogickým poradenstvom.
Chodia sa s vami rodičia radiť, aká škola by bola pre ich deti najlepšia?
„Už dlho sa venujeme aj problematike profesijnej orientácie, a to nielen výskumne. Pomáhame deťom zorientovať sa nielen v systéme stredných škôl, ale aj vo svete práce. Lebo 15-ročné dieťa si ešte ťažko môže zodpovedne vybrať. Často majú deti informácie najmä o tom, čo robia ich rodičia - tak ako v stredoveku bol pekárov syn pekár, dnes je často lekárov syn lekár, pretože toto povolanie najlepšie pozná. Jedno veľmi bystré dievčatko mi napríklad na otázku, čím chce byť, odpovedalo: „Upratovačka“. Jej matka je totiž často nezamestnaná a keď sa jej podarí získať miesto upratovačky, je to úspech.
Každý človek je nadaný - záleží však na tom, či je nadanie nadpriemerné, priemerné alebo podpriemerné a ako sa s ním zaobchádza. Preto aj s priemernými deťmi pracujeme tak, aby sa to, čo je v nich, rozvinulo. Pracujeme nielen s deťmi, ale i s rodičmi, lebo veľmi záleží na tom, ako rodič dieťa usmerní. Nestačí totiž, keď má dieťa predpoklady - tie sa rozvíjajú len vtedy, ak má možnosť robiť tú činnosť, pre ktorú je nadané.“
Čo teda testujete?
„Predovšetkým rozumové schopnosti - takzvané IQ, ale aj tvorivosť, manuálne zručnosti, pozornosť, schopnosť sústrediť sa, vôľu, ambicióznosť, snažíme sa poodhaliť aj jeho motiváciu.“
O čom vlastne vypovedá výška IQ?
„Klasická inteligencia koreluje so školským prospechom, nemusí však korelovať s úspešnosťou neskôr v živote. IQ ako miera inteligencie hovorí o postavení dieťaťa medzi rovesníkmi. Keď má päťročné dieťa IQ 140 znamená to, že je 40 percent nad priemerom päťročných detí, keď má ako desaťročné IQ 100, jednoducho to znamená, že je to normálne desaťročné dieťa. Stále sa vyvíja, len nie tak rýchlo ako predtým. Niektoré deti sa najprv vyvíjajú veľmi rýchlo, okolie ich považuje za „zázračné“, a potom sa ich vývin vyrovná a rovesníci ich dobehnú. IQ sa môže znížiť najmä vtedy, keď dieťa nemá vhodné podmienky. Nie je to teda nemenná hodnota.“
Poskytujete rodičom výsledky testovania?
„Samozrejme, ale v podobe, ktorá je pre nich zrozumiteľná. Nie je dobré hovoriť rodičom, aké má ich dieťa IQ. Môžu totiž od neho očakávať príliš veľa a keď nepodáva vysoký výkon, sú sklamaní. A naopak, dnes môže mať dieťa slabšie výsledky a časom sa zlepší.“
Takže, čo keď má dieťa povedzme IQ 130, a rodičia ho dajú na dobrú školu a venujú sa mu?
„Tak pravdepodobne zostane nadpriemerné.“
Aký je váš názor na osemročné gymnáziá?
„Predovšetkým by sme mali mať kvalitnejšie základné školy - na druhom stupni by mali umožňovať väčšiu diferenciáciu. Teda viac voliteľných predmetov, kde by sa dalo nadanejším venovať na vyššej úrovni a aj také predmety, ktoré by boli vhodné pre deti nadané skôr manuálne. Taká bola idea prvých porevolučných koncepcií. Myslím si, že nie je najšťastnejšie, keď sa už po štvrtej triede oddelia tí nadanejší. Slabšie deti, ktoré ostali na základnej škole, ale aj ich učitelia sa potom nerozvíjajú tak, ako by sa mohli, a úroveň školy klesá. A každé dieťa má právo na kvalitné vzdelanie. Aj zo sociálnych dôvodov by bolo lepšie, keby sa deti nevydeľovali. Keby osemročné gymnáziá neboli, vytvoril by sa tlak na to, aby sa základné školy zlepšili. Ale pretože dnes základné školy nie sú veľmi dobré, odporúčam šikovnejším deťom aj osemročné gymnázium. Dnes je však osemročných gymnázií priveľa. Väčšinou sa deti ťažko rozhodujú v pätnástich, o to viac to platí pre desaťročné. Osemročné gymnázium môže byť teda predčasné predurčenie a malo by byť len pre tých veľmi nadaných. Prostredie so zvýšenými nárokmi totiž môže dieťaťu, ktoré nie je vysoko nadpriemerné, pomôcť rozvinúť sa, ale môže ho aj ubíjať.“
Rešpektujú rodičia vaše rady?
„Väčšinou áno. Ale nájdu sa aj takí, ktorí si len chcú potvrdiť svoj názor a keď im psychológ povie niečo iné, tak si myslia, že je zlý odborník.“
br> MONIKA GÁLIKOVÁ
