KOŠICE. Krajiny, ktoré využívajú atómovú energiu, sa čoraz viac zameriavajú na modernizáciu atómových reaktorov. Štáty, ktoré už zastavili svoje jadrové programy, začínajú svoje rozhodnutia pomaly prehodnocovať.
Jadrovej energie sa nevzdá ani Nemecko. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej by to nezodpovedalo súčasnej realite. Toto vyhlásenie nasledovalo po zasadnutí koaličných strán CDU/CSU a SPD. Podľa koaličnej zmluvy spred troch rokov malo pritom Nemecko do roku 2020 definitívne ukončiť svoj jadrový program.
Podobne je na tom aj Taliansko. „Nemôžeme ustúpiť, musíme ísť dopredu,“ povedal taliansky minister pre hospodársky rozvoj Claudio Scajola. Nová talianska vláda tiež rozhodla o vybudovaní nových atómových blokov od roku 2013. Taliani pritom v roku 1987 v referende odmietli využívanie jadrovej energie a odsúhlasili zatvorenie štyroch atómových elektrární.
Tento trend potvrdzujú aj rozhodnutia ďalších hospodárskych veľmocí sveta. Francúzsko, ktoré získava vyše 78 percent energie z jadra, začalo pracovať na projekte nového reaktora. Lídrom spomedzi všetkých krajín je však Čína, kde sa v priebehu nasledujúcich 5 – 6 rokov počet reaktorov zdvojnásobí.
Nezaostávajú však ani menšie krajiny. Litva rozhodla o výstavbe novej atómovej elektrárne do roku 2015. Momentálne fungujúcu, postavenú za čias sovietskej éry, totiž zatvoria na budúci rok pre nevyhovujúcu bezpečnosť. Podobné plány majú aj Česko a Bulharsko. Slovensko chce v rokoch 2012 a 2013 dokončiť dva bloky v Mochovciach a vláda uvažuje o úplne novej atómovej elektrárni.
Na svete momentálne funguje 439 atómových elektrární, stavia sa ďalších 34.
