stále prevláda trend dieťa viac kritizovať a mentorovať ako chváliť.

Jeden príklad za všetky: „Rodič prikáže dieťaťu, že má čakať pred obchodom. Dieťa trpezlivo počká, čo rodič považuje za úplnú samozrejmosť. Nepochváli ho, ale o päť minút ho už kritizuje za pomalú chôdzu. V dieťati tak ostane len pocit krivdy a nepochopenia.“

Podľa výskumov dekana Pedagogickej fakulty v Bratislave Mirona Zelinu sa podobný proces deje aj na vyučovacej hodine. „Študoval som nahrávky vyše 200 vyučovacích hodín a pokúšal som sa vyhodnotiť, koľkokrát učiteľ za hodinu žiakov pochváli a koľkokrát ich kritizuje, mentoruje. Výsledky boli smutné - vyše 90 percent vyučovacej hodiny tvorili príkazy, nariadenia a zákazy a len necelých 10 percent tvorila pochvala akéhokoľvek typu. Prečo nedať Slovákovi väčšie sebavedomie? Američan nič nevie, ale je taký sebavedomý, že celý svet je nula bodov. Mali by sme chváliť študenta aj za to, že mal odvahu študovať, učiť sa.“

Výchova detí nie je ľahká vec. Od rodičov sa očakáva nesmierne veľa, ale nik ich na rodičovstvo nepripravuje. A pritom je to najťažšie „povolanie“ na svete.

SOŇA REBROVÁ