Asi rok po tom, čo ho prepustili zo severovietnamského zajateckého tábora, si veliteľ John S. McCain III. sadol, aby sa pustil do jednej z najťaživejších otázok, s ktorými sa vyrovnávali jeho spoluväzni: Prečo sa niektorí rozhodli pre spoluprácu so Severnými Vietnamcami? McCain zvalil vinu na americkú politiku.
„Najväčší faktor v schopnosti človeka fungovať dôveryhodne ako vojnový zajatec je silná viera v korektnosť zahraničnej politiky jeho štátu,“ napísal McCain vo svojej diplomovej práci z roku 1974, ktorá doteraz nebola zverejnená.
Mierové hnutia rodia zradcov
Američania zajatí po roku 1968 sa podľa McCaina ukázali menej odolní severovietnamským tlakom, lebo „boli vystavení rozkladným silám, ktoré sa dostali do stredobodu záujmu následkom protivojnového hnutia v Spojených štátoch“.
Čo si z toho obdobia odniesol do volebnej kampane? McCain odmieta protivojnové hnutia, nechce odísť z Iraku a aj radoví vojaci sa podľa neho majú dozvedieť, kam Spojené štáty vlastne mieria.
Navrhol, aby armáda učila svojich brancov nielen bojovať, ale aj chápať príčiny americkej zahraničnej politiky, hoci ako sám uznal, „program tohto typu by mohol byť chápaný ako vymývanie mozgov alebo ovládanie myšlienok“.
Doteraz nezverejnená McCainova diplomovka z roku 1974 však tiež odhalila aj spleť iných emócií ohľadom piatich rokov v zajatí vrátane hlboko zakorenenej zlosti na tých, ktorých považoval za kolaborantov.
Na otázku, či stále zastáva tieto názory, McCain odpovedal, že verí, že protivojnové hnutie poškodilo morálku niektorých väzňov.
Mieroví aktivisti však odporujú. Vojakov podľa nich k zrade prinútilo, keď zažili ničenie vietnamských osád a zabíjanie nevinných, ktoré pilot McCain z výšky nevidel.
„Nespájajte týchto ľudí s protivojnovým hnutím,“ povedal Orson Swindle, zajatec, ktorý sa spriatelil s McCainom. „Chlapík z vedľajšej cely bol vlastne dôvodom, prečo sme sa tak veľmi snažili dodržať kódex a svoju česť a títo chlapi len zradili všetko, čo sme zastávali.“
McCain, vtedy korvetný kapitán vojnového loďstva, bol podľa všetkých svedectiev tým, čo americkí väzni volali „tvrdý odporca“. Prezývali ho Crip (kripel) pre vážnosť zranení, ktoré utŕžil – zlomené plece, obe ruky a koleno, rana bajonetom pri slabine – keď jeho stíhačku zostrelili v októbri 1967.
Tvrdohlavý zajatec
Vojenské pravidlá umožňovali zajatcom ísť domov len v poradí, v akom ich zajali, ale niektorí vysokí dôstojníci tvrdili, že jeho zdravotný stav ho oprávňuje prijať ponuku na prepustenie od Severných Vietnamcov. McCain, syn prominentného admirála, sa nechcel stať súčasťou severovietnamskej propagandy, takže radšej zvolil roky mučenia.
V tábore bol McCain podľa rozprávania niekoľkých jeho priateľov zúrivý pre zradu dvoch dôstojníkov a viacerých vojakov. „Považoval to za hrozné, hrozné, hrozné, že by ich mali všetkých zastreliť,“ povedal John Dramesi, spoluväzeň.
McCainovo odporúčanie, aby sa armáda snažila vštiepiť viac „viery v korektnosť politiky tohto národa“ u každého nového branca, je možno najpozoruhodnejšou časťou jeho diplomovky .
„Priveľa mužov v ozbrojených silách USA nechápe, čo to je zahraničná politika tohto štátu,“ napísal McCain a dodal, že nenavrhuje „indoktrináciu“ v štýle Sovietskeho zväzu, ale „jednoduché, priame vysvetlenie zahraničnej politiky Spojených štátov“.
„Stáva sa z toho zaujaté podporovanie režimu,“ oponuje McCainovi Merrill McPeak, jeho spolužiak a generál vojnového letectva vo výslužbe, ktorý podporuje demokratickú prezidentskú kampaň senátora Baracka Obamu.
Cesta späť z minulosti
McCainove verejné vyhlásenia po návrate z vojny naznačovali, že videl novú nádej. „Vidno viac vlastenectva. Všade veje vlajka,“ napísal v roku 1973 v článku pre U.S. News & World Report.
Američania sa však opäť vrátili k odporu proti vojne a žiadajú návrat svojich synov z Iraku. A niektorí hovoria, že obete budú pribúdať iba kvôli McCainovým morám z minulosti.
Priveľa mužov v ozbrojených silách Spojených štátov nechápe, čo to je zahraničná politika tohto štátu.
John McCain, kandidát na amerického prezidenta
Autor: David D. Kirkpatrick New York Times