V slovenskej populárnej hudbe bola v druhej polovici 70. rokov zvláštna situácia. "Časy otcov zakladateľov rocku", keď pioniersku úlohu zohrávali Dežo Ursiny, Prúdy, Collegium Musicum či Fermata, sa stali minulými a scéna bola pripravená na moderný pop s rockovou esenciou. Ten však nechodil. Marcela Laiferová, Karol Duchoň a ďalší speváci boli predsa len orientovaní na trochu iné publikum. A zrazu prišiel rok 1977 a festival Bratislavská lýra, ktorú vyhrala pieseň Úsmev a mladá kapela Modus. Začalo sa obdobie, ktoré všeobecne nazývajú "zlatou érou slovenského popu".

Signálna raketa Veľkej éry

Skvelí speváci Janko Lehotský, Miroslav Žbirka a Marika Gombitová - to bola explózia, ktorá zmenila históriu.

"Predtým sme nemali stredný prúd a ľudia nemali slovenský pop za nič," hovorí textár Kamil Peteraj, jeden z tých, ktorí stáli za úspechom Modusu. "V tom čase bola veľmi silná česká vlna. Kraľovali Vondráčková, Gott, Zagorová a ďalší," spomína.

Po spolupráci s Vargom a Hammelom bolo textovanie pre Lehotského ďalšou Peterajovou osudovou zastávkou. "Janka Lehotského som mal ako autora vždy rád a vždy som mu pomáhal. Nemal to vtedy ľahké, lebo jeho hlas považovali za chorý. Modus prešiel niekoľkými zostavami, hral aj v zahraničí. Ťažko povedať, či to bola rocková, alebo popová kapela, lebo vtedy nahrádzala jedno aj druhé. Mladí ju, samozrejme, vnímali ako rockovú. Sláva Modusu odštartovala na Bratislavskej lýre - a to bol vtedy naozaj jediný spôsob, ako sa dostať do povedomia. Vtedy to bola platforma, kde sa mohla populárna hudba konfrontovať napríklad s českou produkciou."

Modus naozaj prišiel akoby z ničoho. "Treba si uvedomiť, že nikto z nich nebol nejaká hviezda," hovorí Peteraj. "A treba zdôrazniť, že to bola prvá kapela, ktorá prelomila nedôveru publika k slovenskej piesni. Podobnú prácu urobil aj Cyrano z predmestia v roku 1977. A signálnou raketou bol práve Úsmev. Treba povedať, že to ľudia z oficiálnych kultúrnych inštitúcií ako Slovkoncert a Opus neprijali s veľkým nadšením. Oni si hovorili, akí sme malí a ako to u nás nejde. Toto mnohým vyhovovalo, lebo to bola taká stojatá voda. A zrazu tu bola kapela, ktorá bola ďalej ako česká pop music, kde bolo hádam štyridsať spevákov a agilné autorské tímy, zázemie Supraphonu ako veľkého vydavateľstva a Československej televízie v Prahe. Po tejto ceste sa vydali aj ďalšie skupiny."

Album odráža pomer síl, ktoré boli vtedy v Moduse. Dominantným autorom je Lehotský, Žbirka sa ešte autorsky až tak neprejavoval a Gombitová vôbec nie. "Bol to vlastne druhý album," spomína Miroslav Žbirka. "Po našom víťazstve s pesničkou Úsmev na Bratislavskej lýre v roku 1977 sa totiž vo vtedajšom denníku Rudé Právo objavil článok, v ktorom jeho autor konštatoval, že 'skupina Modus se shledala v prvcích kosmopolitních'. To stačilo na to, aby sme dostali zákaz nahrať LP. Z týchto dôvodov sa množstvo našich piesní nikdy nedostalo na album. Keď sa potom dištanc skončil, boli sme už inde a chceli sme nakrútiť nové pesničky. Z mojich vybral Kamil tie, ktoré štýlovo dopĺňali celý album. Tam niekde sa začala moja intenzívnejšia spolupráca s Lacim Lučeničom, ktorý ma spolu s Kamilom povzbudzovali v písaní vlastných skladieb. O repertoár však v Moduse nikdy nebola núdza. Janko sypal z rukáva jeden song za druhým. Ďalšia výborná vec bola, že sme tam boli traja sóloví speváci. A jednou z nás bola Marika!"

"Paradoxne, táto veľká zostava Modusu znamenala zároveň aj jeho rozpad, lebo sa ukázalo, že sú tam veľké spevácke osobnosti, ktoré pôjdu svojou cestou, čo sa aj stalo," hovorí Kamil Peteraj. "Modus ukázal, že slovenská popová kapela môže mať moderný hit, ktorý vznikol vnútri kapely, a nie prácou nejakých autorských tímov, ako to bolo dovtedy stále zvykom."

Z archívu - Dvakrát s Miroslavom Žbirkom

Existuje veľmi veľa ľudí, ktorí by chceli mať kapelu len podľa svojich predstáv. To však veľmi často nie je ani možné, ani dobré. Beatles ako celok boli dokonalí, ako jednotlivci sú nepochybne výborní, ale k tej dokonalosti celku sa už podľa mňa ani jeden nepriblížil. Keď robíš v skupine takého typu, ako sme my, vždy musíš trochu ustúpiť, potlačiť svoje ego, svoj neomylný názor a vyhovieť muzike, pretože ona je svätá.

Miroslav Žbirka, v rozhovore pre Populár (1979)

Janka Lehotského už prestalo baviť, že ja, Laci Lučenič a Dušan Hájek, ktorí sme predstavovali akúsi rockovú bunku v kapele, sme mu do toho príliš kecali. Chcel ísť vlastnou cestou, aby to mal celé pod kontrolou. Pamätám sa, že mi môj vyhadzov z kapely neoznámil on, ale môj kamarát Milan Drobný. Bolo to na letisku. Prišiel za mnou s tým, že mi musí niečo povedať. Už nie si v Moduse! Hovorím mu: To by som mal ja vedieť, či som v Moduse, alebo nie. Tak som išiel za Jankom, že som počul absurdnú vec, vraj už nie som v kapele. Janko začal nervózne presúvať papieriky po stole a vtedy som pochopil, že je to tak! (smiech) Jedinou útechou bolo, že som v tom nebol sám a že sa to týkalo aj Dušana a Laciho.

Miroslav Žbirka, v rozhovore pre SME (2007)

Boli to také správne rána

Janko Lehotský je samorast. Pesničkár jeho talentu by na Západe pravdepodobne býval za trojmetrovým múrom a od sveta by ho oddeľovala aj ochranka a milióny dolárov. Lehotský však ostal normálny, častejšie ako v celebritnej spoločnosti ho vídať na bicykli.

Aký je príbeh pesničky Úsmev, ktorá sa stala symbolom novej éry slovenského popu?

Nemyslím si, že by bola nejaká mimoriadne nápaditá, ale bola priamočiara a hodila sa na predstavenie kapely, takže zabrala. Rozdelili sme si úlohy, boli tam sólové spevácke party aj viachlas. Pamätám si, že Úsmev sme nacvičovali ešte v Poľsku, v Krakove, kde sme vtedy vystupovali. Prihlásili sme ju na lýru, zobrali ju, a to bolo všetko. Ostatné prišlo až s tým víťazstvom.

Po úspechu na lýre prišli aj úspechy na pódiách, no už ste nemohli vydať album.

Rozbehlo sa to a zrazu sme začali mesačne hrávať viac koncertov, než má mesiac dní, takže sme to museli obmedzovať. Jasné, že nás zo Slovkoncertu dirigovali aj ovplyvňovali náš výzor a podobne. Tak to vtedy chodilo.

Ako ste prišli na Mariku Gombitovú?

Poradil mi ju hudobník Marián Bednár, ktorý mal ženu z východu a býval tam, takže poznal tamojšiu scénu. Raz mi nenápadne navrhol, aby som ho prišiel navštíviť a zároveň sa pozrieť na kapelu so zaujímavou speváčkou, ktorá nemá ešte ani dvadsať rokov. Marika vtedy hrala v skupine Profily. Bol som sa na nich pozrieť a všetko bolo jasné.

Nenahnevala sa kapela, že ste im ukradli Mariku?

Zobral som do Modusu aj väčšiu časť kapely - Štefana Havašiho, ktorý už nie je medzi nami, Mira Jevčáka a Karla Witza. Neskôr prišli gitarista a basgitarista Laco Lučenič a bubeník Dušan Hájek.

A ako ste sa dostali k Mekymu Žbirkovi?

On v Moduse zo začiatku spieval, takže to bol taký návrat po niekoľkých rokoch. Stretol som ho v lete 1976, práve odchádzal z Orchestra Gustáva Offermanna a bol voľný. Dali sme sa do reči, povedal som mu, že robím novú zostavu kapely, mám takú a takú speváčku a on do toho išiel.

Vaše vokály zneli dokopy znamenite, bola to náhoda alebo cielený výber?

Poznal som ho ako speváka a vedel som, že sa ku mne a k Marike bude jeho hlas hodiť.

V tom čase ste chrlili jeden hit za druhým. Mali ste nejakú metódu, alebo to prichádzalo samo?

Boli to také správne rána, keď som býval sám a práve som sa vrátil domov. Nálada závisela od toho, či som nechal závesy zatiahnuté, alebo nie. Vtedy sme sa ako muzikanti dosť stretávali, to bolo inšpiratívne.

Po úspechu minuloročnej hudobnej edície prichádza denník SME s druhým dielom série Slovenské legendárne albumy. Ide o reedíciu desiatich pôvodných albumov vydavateľstva Opus. CD nosiče si budete môcť kúpiť s denníkom SME všade tam, kde sa predávajú noviny. Cena jedného albumu je 149 korún. Každý z nich bude v predaji počas jedného týždňa. Dnes vám predstavíme album, ktorý si budete môcť kúpiť v stánkoch od pondelka 23. júna.

V prípade záujmu si môžete albumy objednať za cenu 129 korún na adrese albumy@sme.sk, prípadne na telefónnom čísle 02/ 59 233 411. Informácie o objednávaní nájdete tiež na stránke www.albumy.sme.sk.

Modus – Modus Víťazstvom piesne skupiny Modus Úsmev na festivale Bratislavská lýra v roku 1977 sa symbolicky odštartovala vlna, ktorá sa zvykne nazývať Veľká éra slovenskej populárnej hudby. Ako to už za socializmu chodilo, až dva roky trvalo, kým vyšiel debut. Lehotský, Žbirka, Gombitová a samé hity. Informácie k CD 1. MODUS 2:46, J. Lehotský/K. Peteraj 2. VIEŠ BYŤ ZLÁ 4:16, J. Lehotský/K. Peteraj 3. SLÁVNOSŤ KVETÍN 3:38, J. Lehotský/K. Peteraj 4. PRÁZDNY RÁM 4:57, J. Lehotský/B. Filan 5. JEDENÁSŤ POSCHODÍ 3:14, J. Lehotský/K. Peteraj 6. LÁSKA NÁM DVOM VŠETKO ODPUSTÍ 3:33, M. Žbirka/K. Peteraj 7. MALÝ VEĽKÝ VLAK 3:38, J. Lehotský/K. Peteraj 8. PRIPÚTANÁ 4:57, J. Lehotský/K. Peteraj 9. MÁM SVOJ VEK 3:06, M. Žbirka/K. Peteraj 10. PIESEŇ PRE SKREHNUTÝCH 3:51, J. Lehotský/K. Peteraj 11. DOMY NA ZBÚRANIE 5:25, J. Lehotský/K. Peteraj 12. SLADKÝ HLAS 3:45, J. Lehotský/B. Filan SPIEVA: Marika Gombitová (3, 5, 8, 11) Ján Lehotský (4, 10, 12) Miroslav Žbirka (2, 6, 7, 9) HRÁ SKUPINA MODUS V OBSADENÍ: Ján Lehotský – klávesové nástroje, vokál Ladislav Lučenič – basová, elektrická a akustická gitara, vokál Viliam Pobjecký – sólová gitara Miroslav Žbirka – elektrická a akustická gitara, vokál Hudobná réžia: Ján Lauko Zvuková réžia: Ing. Juraj Filo Zodpovedný redaktor: Štefan Danko Cover ©: Tibor Borský (P) 1979 OPUS This edition © 2008 OPUS a.s. Cover 2007 iGor Kovár