Včelárstvo, podobne ako iné oblasti poľnohospodárstva, nepatrí medzi vyhľadávané profesie, kde sa peniaze sypú. „Poľnohospodárstvo a farmárčenie je skôr životný štýl ako profesia, je potrebné zmieriť sa s tým, že na vrchole sezóny sa pracuje 12 aj viac hodín denne,“ hovorí Róbert Chlebo, ktorý včelárstvo vyučuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Zatiaľ čo za socializmu to bol vari jediný povolený spôsob podnikania a štát ho podporoval napríklad garantovanými výkupnými cenami medu, dnes u nás podľa mnohých upadá. Aj keď podľa odborníkov 99 percent našich včelárov dorába med vysokej kvality.
Deň včelára v sezóne sa začína o piatej
„Keď zomrie starý včelár, včelnica zanikne,“ poznamenáva Maroš Bujňák z Brezovice, slovenský včelár, ktorého farma Bioapis produkuje med hrdiaci sa prívlastkom ekologický. Momentálne obhospodaruje asi 400 včelstiev, a pretože zohnať ľudí k včelám je dnes ťažké, jeho pracovný deň sa začína o piatej a končí sa o desiatej.
„Sledujem včely, čo nosia a či nosia dosť, zberám roje, kontrolujem matky,“ vyratúva. Ďalšou prácou je vkladanie nových rámikov do úľov a vyberanie plných, odviečkúvanie a vytáčanie medu. A popri tom treba sledovať zdravotný stav včiel a ošetrovať ich proti nebezpečným klieštikom a pozorne dodržiavať hygienu - to je podľa Bujňáka najlepšia prevencia proti chorobám včiel.
Ako sa žije a pracuje na ekologickej včelejfarme
Kvalitná celoročná starostlivosť o včely je alfou a omegou úspechu. Jednoducho - so včelami to treba vedieť - a ľudí, ktorí by včelám rozumeli a chceli s nimi robiť, je dnes podľa Bujňáka málo.
Popri tom je samozrejme dôležité, či včelnica leží na mieste, kde majú včely dostatok pastvy.
Bujňákova ekofarma musí okrem toho spĺňať aj ďalšie podmienky: úle musia byť drevené, natreté ľanovou fermežou (a zelenou a okrovou hlinkou, aby boli veselšie), musí mať vlastný uzavretý kolobeh vosku a včely nemožno ošetrovať chemickými prostriedkami, ale len prírodným spôsobom - kyselinou mravčou, ktorú obsahuje v malom množstve aj med. A najmä - musia mať ekologickú, chemicky neošetrenú pastvu. „Naša farma leží v oblasti ochrany vôd a v okolí nie sú polia, ktoré by sa prihnojovali a postrekovali chemikáliami, takže s tým problémy nemáme,“ vysvetľuje Bujňák.
Vyučený u včelmajstra
Tvrdé podmienky na včelárenie sú skôr dielom ľudskej ruky. „Včelárenie nie je med lízať; gniavi nás papierovanie, slabá osveta, mizerná kúpna sila a minimálna podpora zo strany štátu,“ vyratúva Bujňák. „Ja nedostávam ani dotáciu ako iní ekofarmári, pretože to nie je v zákone doriešené. Ale minulý rok získal náš med cenu „Biopotravina roka“ a ja vyznamenanie medailu FAO za prínos ekologickému poľnohospodárstvu, aj to poteší,“ smeje sa.
Maroš Bujňák pochádza zo starej včelárskej rodiny - svoj prvý úľ dostal ako 10-ročný. „Vyučil som sa u včelmajstra, svojho otca,“ hovorí.
„Včeláriť sa dá naučiť aj v týždennom kurze, ale byť skutočne dobrým včelárom trvá niekedy aj celý život,“ hovorí Róbert Chlebo. „Ale kto to chce skúsiť, môže sa prihlásiť na včelársky kurz – aktuálne akcie sú aj na stránkach www.vcely.sk. Potom sa prihlásiť do niektorej z regionálnych základných pobočiek profesijných včelárskych organizácií. Tu nájdu priateľov s cennými radami na úvod. No a potom nakúpiť prvé úle, včelstvá a základný včelársky inventár.“
Včelárstvona Slovensku
Na Slovensku je registrovaných vyše 14 000 včelárov, ktorí obhospodarujú okolo 250 000 včelstiev. Väčšina z nich sú hobby včelári, ktorí majú od 1 do 50 včelstiev.
81 včelárov je registrovaných ako súkromne hospodáriaci roľník.
V zmysle európskej legislatívy sa za profesionálneho včelára považuje ten, kto obhospodaruje nad 150 vlastných včelstiev. Takých je na Slovensku 53, teda tvoria necelých 0,3 % zo všetkých včelárov na Slovensku.
Včelárske organizácie Slovenský zväz včelárov. www.vcelari.sk, Spolok včelárov Slovenska www.spolokvcelarovslovenska.sk, Pracovná spoločnosť nadstavkových včelárov www.n–vcelari.sk.
Včelárenie je pekná práca a môže celkom slušne vynášať
Je včelárenie hobby alebo sa z neho dá normálne vyžiť? Ako vyzerá rok včelára? VLADO BLAŠKOVIČ sa stará o 130 včelstiev a tvrdí: keby som si mal znovu vybrať zamestnanie, budem včelárom.
Dá sa zo včelárenia žiť?
„Dá, ale na skromný príjem musí mať človek najmenej tridsať včelstiev. A potom samozrejme závisí od toho, kde včelárite a aké máte náklady. Pretože ten, kto musí so včelami kočovať, musí rátať s ďalšími nákladmi aj papierovačkami. Vždy treba vybaviť povolenie na prevoz včelstiev a v tejto súvislosti aj potvrdenie od veterinára, že sú v poriadku, presunúť ich, nahlásiť prevoz na miestnom úrade aj v miestnej včelárskej organizácii a dohodnúť sa s nimi, kde môžete včely umiestniť. Ale keď máte výdatné stanovisko, kde sa dá získať okolo 40 kilogramov na jednu rodinu a najmenej dve kvalitné znášky do roka - vytočíte pri tridsiatich rodinách aj vyše tony medu.“
Sú vstupné náklady veľmi vysoké?
„Ako sa to vezme. Nedávno som si dal urobiť nové úle a jeden ma vyšiel na štyri tisícky. Kúpil som tiež plnoaotomatický medomet a ten stál 128tisíc. To nie je málo, ale väčšinou nemusíte zainvestovať všetko naraz. Mnohí začínajú v starších úľoch a s ručným medomedom a pomaly sa učia. Ale viac ako tých tridsať rodín sa takto obhospodáriť nedá - to už je otročina.
Ja mám teraz 130 rodín a toľko medu sa už ručne nedá vytočiť. Ani fyzicky, ani časovo. Nedávno napríklad kvitla repka, ale hneď nasleduje agát; takže máte zhruba štyri dni na vytočenie repkového medu, aby ste mali čistý med agátový.“
Vraj sa včelárením voľakedy živili viacerí a dnes je to skôr hobby?
„Dôležité je, akým spôsobom včelárite. Ale milionár z vás zrejme nebude. Na poľnohospodárstve ešte nikto nezbohatol.
Voľakedy mali jednotné roľnícke družstvá veľké včelnice a štát garantoval výkupnú cenu a tá bola dosť vysoká, takže včelárstvo sa tešilo väčšej podpore ako dnes. Teraz sa človek musí otáčať a hľadať si klientelu.“
Robíte so včelami sám, alebo vám pomáha rodina?
„Keď treba, robí každý. Manželka administratívu a ostatní ostatné. Všetci ovládajú všetky práce okolo včiel. Syn má už vlastné rodiny, pomáhame si a potom sa podelíme. V sezóne sme pri včelách prakticky stále, ale najväčší nápor je asi tri mesiace a potom už len nejaká údržba. Vlastne za tri mesiace zarobíte povedzme 100tisíc; to je slušné, nie? Ani náklady nemusia byť jednorazové a veľké. Ja sa včeláreniu venujem už 18 rokov, mám už vybavenie aj pomôcky, lebo vždy, keď sa zarobilo, tak sa zainsvestovalo a ako sa rozširujeme, tak sa dokupujú niektoré veci ďalej.
Takže dá sa z toho dobre vyžiť, len treba rátať s tým, že nápor práce ani príjmy nie sú pravidelné, treba rozumne investovať a dobre sa o včely starať.“
(gal)
Možnosti štúdia u nás – história a súčasnosť
V minulosti sa odbor včelár vyučoval na niekoľkých školách. Pre nezáujem však zanikol. Dnes sa dá denne študovať iba na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre alebo v kurzoch organizovaných včelárskymi spolkami.
V roku 1952 bola zriadená Poľnohospodárska majstrovská škola, odbor včelársky, v Liptovskom Hrádku. Za 20 rokov činnosti vyškolila vyše 600 absolventov, z ktorých sa mnohí stali priekopníkmi pri zakladaní včelárskych fariem. V roku 1972 však škola zanikla pre nedostatok záujemcov o štúdium.
Zánik škôl aj fariem
Jej miesto zaujali tri odborné učilištia s odborom včelár - ovocinár na Myjave, v Želovciach a v Starej Ľubovni. Predimenzovanie včelárskeho vzdelávania na Slovensku malo za následok ich postupný zánik. Okrem toho sa začiatkom sedemdesiatych rokov začali roľnícke družstvá a štátne majetky zbavovať včelárskych fariem z dôvodu ich nízkej rentability, neberúc ohľad na opeľovaciu činnosť včiel. Najdlhšie sa vyučoval odbor včelár ovocinár na terajšej Združenej strednej škole poľnohospodárskej v Želovciach. Tento odbor však v školskom roku 1995/1996 už neotvorili pre nedostatočný záujem.
Včelárstvu sa venujú v odbore záhradník na niektorých poľnohospodárskych školách. Hodinová doptácia však nepresahuje 3 hodiny.
V poslednom období však došlo k znovuoživeniu včelárskeho vzdelávania v špecializovaných kurzoch.
Pravidelné denné štúdium včelárstva je dnes možné absolvovať len na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Zdroj: Ing. Róbert Chlebo, PhD., Včelárstvo v systéme školstva v SR
