BAGDAD, TEL AVIV. Do Iraku sa vracajú veľké ropné spoločnosti. Do konca mesiaca by iracká vláda mala podpísať zmluvy s Exxon Mobilom, Shellom, Totalom aj British Petrol. V hre je aj Chevron a desiatky menších firiem zo všetkých kútov sveta.
Pochybný návrat
Hlavne návrat veľkých hráčov vyvoláva otázniky. Americký denník New York Times napísal, že arabský svet „bude pochopiteľne Ameriku podozrievať, aké boli skutočné úmysly invázie do Iraku“. Giganty sa totiž ku kontraktom s Irakom nedostali cez verejnú súťaž. Zmluvy sú navyše podľa niektorých analytikov neštandardné.
Keď sa k tomu priráta chronická iracká korupcia a stála prítomnosť západných vojakov v krajine, podozrenia len rastú.
Irak okrem toho stále neprijal zákon o prerozdelení zdrojov z príjmov z predaja ropy, ktorý mal byť jedným z míľnikov na ceste k plnej demokracii.
Keďže musí riešiť komplikované vzťahy medzi etnickými a náboženskými skupinami, hrozí, že na rope sa môže Irak aj rozbiť. Od jej predaja je pritom závislý a v čase, keď jej cena významne rastie, by z nej mohol výrazne profitovať.
Nadnárodné ropné spoločnosti sa vracajú do Iraku po 36 rokoch. Z krajiny ich vyhodil Saddám Husajn, ktorý znárodnil iracký energetický priemysel a zbavil sa tak pozostatkov monarchie.
Iračana tvrdia, že by im mali pomôcť zvýšiť dennú produkciu ropy. Tá sa teraz pohybuje okolo 2,5 milióna barelov za deň.
Irak by chcel vyťažiť 3 milióny denne a možno aj viac. Západné firmy majú na to technológie aj stroje.
Rozbitý priemysel
Iracký ropný priemysel je napriek tomu, že krajina sedí na jednom z najväčších ložísk ropy na svete (odhadom asi 115 miliárd barelov), v zlom stave.
Môže za to vojna aj sankcie OSN za Saddáma, ktoré krajinu odstavili od najmodernejšieho vybavenia. Problémom je aj bezpečnosť, krádeže a čierny obchod. Bagdad sa snaží vyhnúť podozreniam, že ropu púšťa do rúk západných firiem. Zmluvy, ktoré má s nimi podpísať, nie sú na ťažbu, ale na „technickú podporu“ a majú trvať dva roky s možnosťou predĺženia. Firmy nebudú mať príjmy z ťažby, ale z predaja know-how a strojov.
Kontrakty za odmenu?
Greg Muttit zo spoločnosti Platfrom, ktorá sa zaoberá výskumom ropného priemyslu britskému denníku Guardian povedal, že také zmluvy veľké spoločnosti zväčša neuzatvárajú. „Veľkí hráči majú skôr záujem o také zmluvy, kde majú podiel na vyťaženej rope či vidinu veľkého zisku. Skôr by som to videl, ako pokus dostať sa dnu“- teda k rozhodovaniu o budúcnosti ropných polí.
Veľké firmy poskytovali Iraku expertízy a iné služby už od pádu Saddáma Husajna, preto existuje podozrenie, že kontrakty získali za „odmenu“.
Americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová, obvinenia odmieta. Irak podľa nej len začína priťahovať zahraničných investorov, lebo je bezpečnejší.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
