Hovorí sa, že ľudia potrebujú v niečo veriť. Nie je to pravda, nepotrebujú: musia. Je pritom úplne jedno, či veria vo vieru, nevieru, vedu, etiku alebo kávové usadeniny, ktoré predpovedajú šťastie.
Každému pomáha niečo iné, niekomu trebárs kresťanstvo. Jeho svätých sa snaží aspoň v skratke priblížiť Hemenwayová v knihe Svätci. V skratke doslova, jej knižka totiž asi najviac pripomína katechizmus pre dvanásťročné deti: trochu naivitou a trochu povrchnosťou informácii.
Ale čo už, hlavne, že to je pekné, farebné a milé, aj keď pri jej svätcoch sú asi najzaujímavejšie reprodukcie starých obrazov a celková grafická úprava knihy. Tá je očividným príkladom, keď forma prekričí obsah. Len na výlet do dejín umenia je lepší napríklad Pijoan.
Kniha Svätci je totiž očividným príkladom, že jestvujú knihy, ktoré sú určené najmä na to, aby ich niekto založil do poličky.
Pritom niekoľko zaujímavých náznakov sa v knihe dá nájsť: Kumrán a Nikaj, apokryfy a neautentickosť evanjelií. Ale vždy iba predostreté jednou vetou a nedopovedané. Autorka akoby vedela viac, než chce (či môže) napísať. Akoby táto knižka mala predovšetkým neuraziť.
No na druhej strane, niekedy vás jej vyjadrenia prinajmenšom prekvapia: keď napríklad tvrdí, že prvotná kresťanská askéza je reakciou na to, že mučeníctvo už nie je najvyšším vyjadrením viery. A čo takto vplyvy: helénska filozofia, manicheizmus, gnózy či zoroastrianizmus?
Iste, nemožno čakať od takéhoto typu kníh, aby suplovali historiografiu. Ale potom vám v hlave vŕta, že to má bližšie k M Rose než k zmysluplnému textu. „Michael, ktorý viedol verných anjelov, porazil zlých nepriateľov a vyhnal ich.“
Kresťanskí svätí sú ikony a ako ikony sú katalyzátorom i možnosťou, ako preniesť problémy inam. Utiekame sa k nim a „chránia nás v zložitých časoch alebo tvárou v tvár nejakej záhade.“
Mnohých kresťanstvo adoptovalo z predchádzajúcich kultov, aby sa ľahšie adaptovalo medzi obyvateľstvom. Kult Márie možno napríklad vnímať ako pokračovateľa kultu matky-bohyne.
Ak títo svätí majú slúžiť ako instantná psychoterapia, je ich kult v poriadku. Napokon, extrém v uctievaní rôznych (pseudo)ostatkov už máme vo veľkej miere za sebou. Ak takáto psychoterapia ľuďom pomáha, je tiež v poriadku, i keď môžeme špekulovať o následkoch. Na takejto vlne sa však nesie aj kniha Svätci. Pri vyznávaní istých hodnôt by sa dala používať ako čítanie pre deti pred spaním. Ale inak, len skutočný Boh vie, načo.
Priya Hemenwayová: Světci.
Preklad: Jana Novotná.
Taschen / Slovart. 2007.
