Vzhľadom na prítomnosť tridsiatich národností v meste sú tunajšie krčmy, ktoré majú len o niečo väčšiu televíznu obrazovkou, stále plné a pri každom zápase tu niekto vyhráva - a vždy niekto plače. Končí sa pre desaťtisíc bruselských Talianov dráma? Zato pre desiatky tisícov Španielov pokračuje.
Víťazstvo i prehra sú si tu niekedy tak blízko, že už to bližšie nejde. Poliaci si dali zraz s Nemcami v Goetheho inštitúte a portugalskí novinári volali českým kolegom, nech prídu „oslavovať“. Chúlostivejšia bola situácia v politike. Prvý deň minulotýžd-ňového summitu únie hrali Portugalci s Nemcami a kaviareň v tlačovej sále s desiatkami obrazoviek - kde inak bežia prestrihy príchodov delegácií – sa premenila na futbalové ihrisko. Prikovaní pohľadom na televíziu vedľa seba v jednej chvíli stáli i pravá ruka šéfa eurokomisie Barrosa Leonor a jeho hlavný hovorca Johannes. Leonor je Portugalka, Johannes Nemec. Ona hovorí nemecky a Nemecko obdivuje, on hovorí portugalsky a v Portugalsku niekoľko rokov žil. Zavýskal si, keď si ona zúfala?
Najzábavnejšia je politická interpretácia zápasov. Turecká jazda základnou skupinou až do semifinále ukazuje silu, s akou štát búši na dvere únie, a vyradením Chorvátov predviedol, kto z kandidátskych krajín má navrch.
Ako už toľkokrát v minulosti nachytalo úniu Rusko. Porážka Holandska, futbalovej mocnosti a krajiny, ktorá razí pevnú politiku voči Kremľu, je alarmujúca. Záchranu ponúkajú jedine Španieli, tí však ruskému tlaku často i radi podliehajú. Ich prípadná prehra prinesie Európe ďalší dôkaz jej slabosti pred ruským medveďom. A Bruselu ruské rodeo.
