Uprostred stepi vyrástli moderné mrakodrapy, symbol rozmachu krajiny. UNESCO označilo hlavné mesto Kazachstanu svojho času za „mesto sveta“.
ASTANA, PRAHA. Iba desať sviečok na pomyslenej torte má v tomto roku Astana, hlavné mesto Kazachstanu, ropnej veľmoci a krajiny, kde majú radi gigantické projekty.
Stavba novej metropoly v strednej časti obrovskej krajiny, kde je v lete plus 40 a v zime sa za silných vetrov typických pre tunajšiu nekonečnú step ortuť vyšplhá o rovnaký počet stupňov pod nulu, medzi ne rozhodne patrí.
Z vôle politikov
Astana však nie je jediné umelo vzniknuté mesto, ktoré by zrejme bez politických šarvátok, vojen a rozdeľovania ríš nikdy neuzrelo svetlo sveta.
Prirodzene vznikali mestá tam, kde si to žiada rozum, prax, príroda a kolobeh ľudských činností, zvyky, obchod či viera. A tak je rad miest na križovatkách ciest, tam, kde sa dobre žije, kde je úrodná zem, dostatok vody, proste niečo, čo dáva existencii sídla pre väčší počet ľudí zmysel.
Prípad Astany dokazuje, že človek sa niekedy z rôznych dôvodov môže rozhodnúť postaviť veľkomesto na nehostinnom mieste, kam žiadna cesta nevedie a kde nikto dobrovoľne žiť nechce. Že je to mesto umelé, poznáte hneď, ako doň vkročíte. Líši sa od normálneho mesta tak ako robot od človeka.
O tom, že bývalá metropola Kazachstanu položená v nádherných horách, Alma–Ata, je príliš na juhu krajiny a že obyvatelia severu do nej majú tak ďaleko, že radšej letia nakúpiť do Moskvy, sa hovorí už dávno. Až v polovici 90. rokov prezident Nursultan Nazarbajev rozhodol, že postaví novú metropolu v centrálnom Kazachstane. Vraj tu vedú komunikácie z tichooceánskej oblasti do Európy.
Z Astany bolo skoro Nazarbajevo
Na vybranom mieste sa rozkladalo celkom provinčné mestečko Akmola. Prezident si pozval svetovo známych architektov v čele so svetoznámym Japoncom Kiso Kurosavom a rýchlo vzniklo moderné, sklené, neosobné a dokonale naplánované čosi. I umelé mesto má šancu na prežitie. Súhlasia s tým dokonca i také prestížne organizácie, ako je UNESCO, ktoré prisúdili Astane v roku 1999 titul „mesto sveta“.
Nadšení zaslepení poslanci parlamentu navrhli, že by sa Astana mala nazývať po svojom „otcovi“ Nazarbajevovi. Možno sa tu niekoľko budov bude nazývať hoci Nazarbajevburg.
S menším rozmachom, ale nemenším odhodlaním si hlavné mesto na zelenej lúke vybudovali severokaukazskí Ingušovia. Keď sa oddelili od Čečenskej republiky a prišli o metorpolu Groznyj, nezostalo im ani jedno skutočné mesto. A tak za hlavné mesto vyhlásili dedinu Nazraň. Bol to svetový unikát - krajina má hlavnú dedinu.
Ambiciózni Inguši
Ingušom to však bolo málo a tak si vedľa Nazrane postavili metropolu Magas (mesto slnka). Vraj tu už kedysi také sídlo bolo. Lenže okolo roku 1230 ho celkom zničili vojská mongolského Batu-chána. Až o 764 rokov neskôr sa ingušský prezident Ruslan Aušev rozhodol, že zašlú slávu obnoví.
I pakistanské hlavné mesto Islamabád vyrástlo v dôsledku vzniku nového štátu. „Mestu islamu“ síce chýba útulnosť a prirodzená ošarpanosť, ale aspoň tu na rozdiel od Magasu ľudia dobrovoľne bývajú.
Sú aj skromnejšie príklady, ktoré nemusia vyrastať len z pýchy vládcov a ich snahy po sebe niečo významné zanechať, ale z bežnej potreby. Napríklad v Kalužskej oblasti v Rusku nemecký Volkswagen otvorí fabriku a dochádzať do nej zďaleka za prácou nebude možné. Budúci megapolis sa bude volať „Pravgorod“. A bývať v ňom budú ľudia dovtedy, kým bude fungovať Volkswagen. Z hľadiska ľudských dejín je to dôvod na založenie mesta pomerne ničotný.
Konštrukcia Astany ukázala veľký potenciál nezávislého Kazachstanu. Je to lokomotíva krajiny.
Kanat Saudabajev, štátny tajomník Kazachstanu
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Agentúra Epicentrum
