WASHINGTON, BRATISLAVA. Štvorhviezdičkoví generáli boli v armáde Spojených štátov doteraz iba muži. Doteraz. Prezident George Bush vymenoval v utorok za generálku najvyššej kategórie prvú ženu v americkej histórii. Ak jeho voľbu potvrdí aj senát, pripnú na rameno Ann Dunwoodyovej štvrtú „frčku“.
Nebojujú. Pomáhajú bojovať
Dunwoodyová je šéfkou armádneho materiálneho velenia, ktoré má na starosti zásobovanie amerických jednotiek.
Ako hovorí ich internetová stránka, zabezpečujú všetko, čím vojaci „strieľajú, lietajú, komunikujú, čo nosia oblečené alebo čím jedia“.
Minister obrany Robert Gates označil povýšenie Dunwoodyovej medzi 11 najvyšších vojenských dôstojníkov krajiny za „historickú udalosť“.
Ženy doteraz medzi amerických generálov neprenikali ľahko (prvýkrát sa to podarilo pred 38 rokmi). Najmä preto, že vojačky zo zákona nemôžu ísť do bojových operácií, čo bola podľa Chicago Tribune „historicky cesta k najvyšším šaržiam“.
V súčasnosti slúži v americkej armáde 14 percent žien. Prvej štvorhviezdičkovej generálky sa dočkajú 150 rokov po tom, čo sa bojachtivé Američanky dostávali do armády iba prezlečené za mužov. Ženy v armáde oficiálne povolili až v 20. storočí. Ich počet začal narastať najmä zrušením brannej povinnosti v 70. rokoch minulého storočia.
V Iraku umierajú
Keďže na rozdiel od Holanďaniek či Izraelčaniek majú Američanky účasť v priamom boji zakázanú, slúžia v armáde najmä ako zásobovačky, medičky, vojenské policajtky či od 90. rokov aj pilotky stíhačiek.
Súčasná vojenská účasť Američanov v Iraku či Afganistane však ochranu žien v zadnej línii nabúrava. „Bezprecedentná povaha útokov v tejto vojne zmazala hranicu medzi frontovou líniou a zázemím. Ženy, ktoré by mali podporovať jednotky, sú zrazu v strede boja,“ povedala pre National Public Radio vojenská sociologička Brenda Mooreová. Od začiatku operácie zomrelo v Iraku 97 vojačiek.
Podobne sa s irackým typom boja vyrovnávajú aj Britky. Minulý týždeň zomrela prvá z nich v Afganistane. Denník Times sa pýta, či už nastal čas, aby aj ženy mohli bojovať zočivoči nepriateľovi.
Proti hovoria skúsenosti z Izraela. V prvých vojnách s Arabmi bojovali po boku mužov aj ženy, no podľa denníka sa izraelskí vojaci natoľko báli o spolubojovníčky, že sa o ne starali viac ako o nepriateľa. V súčasnosti využíva Izrael svoje vojačky radšej v „nežnejších misiách.“
