BRATISLAVA. Vodárenské spoločnosti sú nespokojné s cenovou reguláciou. Ceny sú podľa nich nastavené príliš nízko, a tak nemôžu vytvárať potrebný zisk. Malé zárobky tak ohrozujú splnenie záväzkov voči Európskej únii, ale aj možnosť čerpať eurofondy.
Peniaze z Európskej únie sú viazané na to, že do financovania projektu sa musia svojou časťou zapojiť aj vodárenské spoločnosti. Tie však za minulý rok vykázali na príjmoch z hlavnej činnosti stratu. Sú to najmä príjmy z výroby, distribúcie pitnej vody, ako aj čistenia odpadových vôd.
„Dosiahli sme ako sektor za minulý rok stratu vo výške okolo štvrť miliardy korún,“ povedal Daniel Gemeran, predseda správnej rady Asociácie vodárenských spoločností. Túto stratu v roku 2007 vodárne dosiahli pri tržbách z regulovaných služieb 8,4 miliardy korún. Medziročný pokles tržieb pritom dosiahol 634 miliónov korún.
Vodárne: Problémom je úrad
Dôvodom je podľa neho nesprávna regulácia, ktorú má na starosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Vodárňam dáva za pravdu analytik Ineko Peter Goliaš. „Vodárenské spoločnosti dnes vláda tlačí k cenám, ktoré im neumožňujú investovať desiatky miliárd korún potrebných v nasledujúcich rokoch na výstavbu kanalizácií, vodovodov a čistiarní odpadových vôd. K ich výstavbe sa pritom Slovensko zaviazalo aj pri vstupe do únie,“ povedal.
Podľa Asociácie pritom na ich zabezpečenie bude treba približne 150 miliárd korún. Tie majú prísť najmä z fondov únie. Podmienkou je finančná spoluúčasť vodárenských spoločností na týchto projektoch.
Stanovisko regulačného úradu sa nám včera nepodarilo získať, lebo jeho predstavitelia boli mimo úradu. Úrad sa však v takýchto situáciách zvykne brániť argumentom, že vodárne schválenými cenami tlačí k vyššej efektívnosti.
Štát má mať väčší vplyv
O čerpaní eurofondov pre vodárenský sektor hovoril na svojej kontrole u ministra životného prostredia Jaroslava Izáka aj premiér Robert Fico. Narážal najmä na to, že niektoré vodárenské spoločnosti „prenajali“ svoje zariadenia zahraničným firmám, čo prináša problémy s čerpaním eurofondov. Ide napríklad o Podtatranskú a Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť, ktoré podpísali zmluvy s francúzskou Veoliou. Čas prenájmu sa Európskej komisii zdá pridlhý.
„Tento problém sme museli riešiť na vláde,“ povedal Fico. Zároveň dodal, že štát nemá kontrolu nad distribúciou pitnej vody, čo považuje za neúnosné. „Dá sa očakávať, že vláda bude iniciovať diskusiu so Združením miest a obcí Slovenska na tému, ako zabezpečiť, aby štát do určitej miery mal kontrolu nad touto strategickou surovinou,“ povedal Fico počas svojej minulotýždňovej kontroly na ministerstve životného prostredia.
Keby však vláda chcela vstúpiť do vodární, ktoré vlastnia mestá a obce, nebolo by to podľa Gemerana jednoduché. „Znamenalo by to zmeniť zákony od začiatku. To je dosť náročná úloha. Pokiaľ sa to urobí zákonným spôsobom, je to v poriadku,“ povedal Gemeran.
