Za bobrami sme sa vybrali v jeden marcový slnečný deň. Na návšteve Záhorskej nížiny nás sprevádzal Jaromír Šíbl, podpredseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Cieľ bol jasný - riečka Rudava, jeden z mála zachovaných vodných tokov, ktoré vytvorila príroda. Prediera sa pomedzi stromy v koryte širokom asi 2,5 až 4 m, pričom sa podobá skôr na potok.
Aj vojaci chránia prírodu
V strednej a východnej časti Záhorskej nížiny sa nachádza územie vojenského obvodu Záhorie. Časť vojenského obvodu patrí do sústavy NATURA 2000. Je to sústava chránených území Európskej únie. Medzi projekty podporované Európskou komisiou na podporu NATURA 2000 patrí aj projekt LIFE Príroda - Obnova mokradí Záhorskej nížiny.
Čo je to mokraď?
V minulosti ľudia vysušovali mokrade, klčovali lesy, aby získali pôdu a miesto na vybudovanie svojich osád. Vykopali kanály na odtekanie vody. Pôda sa pomaly začala vysušovať a zmenil sa celý ekosystém. Dnes osady vymierajú, a tak sa ochranári snažia existujúce mokrade zachrániť a zaniknuté obnoviť. Kanály zasypávajú, aby voda neodtekala a stavajú hrádze.
Mokraď je najohrozenejší typ ekosystémov, predstavuje biotop s výskytom vzácnych a ohrozených spoločenstiev, rastlinných aj živočíšnych druhov.
Mokrade plnili aj úlohu stabilizácie vodného režimu krajiny.
Vstup s povolením
Verejnosť s obľubou využíva prekrásnu prírodu VO Záhorie na rekreáciu. Na vstup však treba mať osobitné povolenie.
Ochranári sú pyšní na to, čo doteraz dokázali zachrániť. Mrzí ich však, že nedokážu prírodu úplne ochrániť. Kvalitu vody ohrozujú splachy agrochemikálií z priľahlých poľnohospodárskych pozemkov a nelegálne ukladanie odpadov. Problémy spôsobuje aj rozvoj rekreácie s výstavbou chát. Nebezpečenstvo predstavuje tiež ťažba nerastných surovín, najmä piesku.
Ako sme hľadali bobrí hrad
Najviac sme boli zvedaví na mokrade, ktoré vytvorila riečka Rudava. Trošku nás zaskočil mostík, ktorým sme museli prejsť cez riečku. Bol veľmi úzky, vyrobený len z dvoch drevených kmeňov a zábradlie bolo iba z jednej strany. Lávka bola ale pevná a tak sme sa šťastne dostali na druhú stranu.
Na lúke nás zaujala asi meter vysoká kopa hliny, dreva a rastlín, v strede s otvorom. Takto vyzerá bobrí hrad. Niektorí odvážnejší sa rozhodli k nemu prebrodiť cez mokrade a nazrieť dnu. Bobor ale doma nebol.
Ozaj, a viete, prečo bobry hryzú stromy? Lebo v zime je to ich potrava. Najradšej si pochutnávajú na vŕbe a topoli, ktoré majú mäkké a chutné drevo.
K. Paulíková, L. Ladičová,
T. Záhorská, M. Lukáčová,
L. Kollárová, P. Novelinková, Z. Melicherová, S. Mrvová
