V piatok sa v Trenčíne uskutočnilo slávnostné otvorenie 16. ročníka MFF Artfilm. Divákov trochu zdĺhavého otváracieho ceremoniálu prebudil Omar Sharif.

TRENČIANSKE TEPLICE. Moderátorkou večera bola zachrípnutá Elena Vacvalová, ktorá postupne pozývala na pódium organizátorov alebo významných účastníkov festivalu. Niektorým sa podarilo svoje príhovory predniesť v krátkom čase, pri viacerých rečníkoch by diváci ocenili stručnosť. Všetko predlžovalo aj nevyhnutné (a profesionálne) tlmočenie do angličtiny.

Netradične strohí boli najmä ocenení hostia, ktorí väčšinou svoje prejavy obmedzili na skromné poďakovanie a vyjadrenie radosti. Zlatú kameru si odniesol Miroslav Ondřícek. Pozvaný 88 ročný scenárista Tonino Guerra musel účasť zo zdravotných dôvodov na poslednú chvíľu odmietnuť. Otvárací film Moscow, Belgium prišiel predstaviť jeho režisér Christophe van Rompaey a herec Jurgen Delnaet. Hlavnú Cenu Hercova misia prevzala Talianka Chiara Caselli a legendárny Omar Sharif.

Sharif sa považuje za šťastného človeka

Práve po príchode hereckej legendy už prejavmi mierne unavené publikum ožilo. Omar Sharif, plný vitality a šarmu, sa predstavil ako skvelý šoumen, čo zo seba súka zaujímavé príbehy a nenútené vtipy.

„Celý svoj život mám šťastie," povedal na úvod. To podľa neho spočívalo už v tom, že sa narodil svojej matke. A že jeho rodičia žili stále spolu. Vďačný je však aj babici. Má síce doteraz od jej palca a ukazováka dve jamky na hlave, keby však pri pôrode pritlačila trošku viac, nebol by podľa svojich slov už schopný učiť sa dialógy.

Šťastie mal aj vtedy, keď ho ako neznámu tvár len podľa fotografie vybrali do filmu Lawrence z Arábie (1962), ktorý odštartoval jeho hollywoodsku kariéru. Svoju manželku po príchode do USA nerozvážne opustil. Rozišiel sa s ňou po telefóne. Bol opojený krásnymi ženami, ktoré nemali problém vyzliecť si na diskotéke podprsenku. Odvtedy už nikoho tak ako svoju ženu nemiloval. Hoci teda spravil chybu, mal šťastie, že ju mohol aspoň stretnúť.

Šťastný bol aj v piatok večer, keď prebral na Artfilme cenu. Dostal možnosť urobiť to, po čom celý život podľa vlastných slov túžil. Vo veľkolepom geste so zdvihnutými rukami a smiechom v hlase zakričať: „Vyhlasujem medzinárodný filmový festival za otvorený. Nech začne. Ja ho otváram."

Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach pribudla v sobotu tabuľka s menom talianskej herečky Chiary Caselli (40).

Diváci sa s ňou prvýkrát na Slovensku verejne mohli stretnúť už počas otváracieho ceremoniálu Artfilmu v piatok večer. Pri preberaní ceny Hercova misia prekvapila vtipným príhovorom v slovenčine. Čítala ho síce z papiera, bolo však vidno, že si na príprave a náuke výslovnosti dala záležať. Každý jej rozumel.

Najmladšia na moste slávy

Na Most slávy ju v sobotu poobede uviedol riaditeľ sekcie Hercova misia Peter Hledík. S „porozumením" to už tentoraz bolo horšie. Herečka sa publiku prihovárala striedavo v taliančine a angličtine. Rozprával zaujímavo, nie každý si ale mohol jej myšlienky vychutnať, a to vďaka nezvládnutému výkonu tlmočníčky.

Vedľa hercov ako Franco Nero či Sophia Loren bola na chodník slávy uvedená ako najmladšia Talianka. "Pamätám sa na časy, kedy som bola najmladšia pri filmovaní. Teraz to tak už nie je. Byť najmladšia na Moste slávy, to je ako dostať ďalšiu cenu," zareagovala Caselli.

Už na tlačovej konferencii uviedla, že je cenou poctená: „Je to ako dostať darček. Je to sviatok, pri ktorom nemyslíte na problémy okolo filmov." Vzápätí sa ale o problémoch, ktoré momentálne talianska kinematografia prežíva, rozhovorila: „Je smutné, že taká kultúrna krajina nemá kultúrnu vládu." Berlusconi totiž podľa nej tlakom v médiách krôčik po krôčiku posúva divákov, kam potrebuje, a úmyselne udržiava nízku úroveň kultúry. Kvalitné filmy nie len že nepodporuje, ale na ne doslova „zámerne kašle." Talianski filmári tak možno na protest nebudú posielať svoje filmy na festivaly.

Režírovanie ju láka

Caselli si zasponínala aj na spoluprácu s režisérom Michelangelom Antonionim. Keď režíroval za pomoci Wima Wendersa film Za mrakmi (1992), bol už po porážke a nemohol s hercami poriadne komunikovať: "Aj ja som sa toho najprv bála, ale keď sa začalo točiť, bolo okamžite jasné, kto je šéf. Keď sa mu niečo nepáčilo, vedel veľmi rázne povedať nie! Navyše vraj s hercami ani pred porážkou príliš nehovoril. Jeho choroba film ani neovplyvnila."

Filmová manželka Keanu Reevsa (Moje súkromné Idaho, 1991) i Johna Malkovicha (Ripleyho hra, 2002) sa pokúšala presadiť aj ako režisérka. Po niekoľkých krátkych filmoch sa pustila do projektu, ktorého prípravy trvali 5 rokov. Tri týždne pred realizáciou sa ale filmovanie zrušilo, čo ju veľmi zasiahlo. "Keď vystupujete ako herec, niekto vás používa, aby vyrozprával svoj príbeh. Ale ja chcem ukázať aj to, ako sama vnímam ľudí a pocity. Režírovať ešte raz určite budem," dodáva Caselli. Okrem toho sa venuje aj fotografovaniu, pričom má za sebou niekoľko úspešných výstav v renomovaných galériách.


Obdiv Barbore Bobulovej

V Hollywoode sa Chiara Caselli nepresadila. Mala sa stretnúť napríklad aj s úspešným režisérom Martinom Scorcesem, uverila ale svojej agentke, podľa ktorej to nebol dobrý nápad. Dnes by sa rozhodla inak. Určite by jej tam nebolo zle, veď na filmovanie s Keanu Reevsom si zaspomínala takto: "Byť nahá v jeho náručí zas nebola taká strašná práca."

Caselli vyzdvihla vysokú úroveň hercov zo Strednej a Východnej Európy. Potvrdila to príkladom úspešnej spolupráce so Slovenkou Barborou Bobulovou, ktorú veľmi obdivuje. Okrem nej však ďalších slovenských hercov nepozná. Nevidela ani žiaden slovenský film, a nedostane k tomu príležitosť ani na Artfilme. Pred ich premietaním totiž musí odísť. Veľmi rada si však odnesie aspoň nejaké filmy na DVD.

Chiara Caselli sa pred kamerou začala objavovať v televízii už koncom 80. rokov. Neskôr pracovala s režisérmi ako Gus Van Sant či Costa-Gavras. Najbližsie ju uvidíme vo filmoch Birdwatchers režiséra Marca Bechisa či v sci-fi Mr. Nobody belgického režiséra Jaca van Dormaela.