Šéf SDKÚ si myslí, že ľudia tak zlyhávajú vtedy, keď sú vydieraní, keď sa na nich vyvíja silný nátlak. Dzurinda si je preto istý, že Micheľ koná neslobodne.
Realita je zrejme oveľa prozaickejšia. Poslanec Micheľ už jednoducho nemá dôvod, aby ďalej zotrvával v klube SDKÚ. Ako sám povedal, do politiky prišiel s ambíciou (!) „pomáhať športu viac z nejakej exekutívnej funkcie na ministerstve školstva“.
Teraz je už Micheľovi jasné, že „Gallisom“ nielen v tomto, ale ani v ďalšom funkčnom období nebude. A tak to v poslaneckom klube SDKÚ odpískal.
Dzurindove reči, že treba „bojovať o zázrak“, na Micheľa neúčinkujú. A nielen na neho, ale ani na ďalších, ktorí prišli do SDKÚ so špecifickou „ambíciou“.
Vidia, že hlavnou prekážkou toho, aby k dzurindovskému zázraku došlo, je samotný Dzurinda. Pre SDKÚ nie je ani zďaleka také podstatné, že odišli Kuruc, Liška a Micheľ, ale to, že predsedom zostal človek, ktorý v polovici funkčného obdobia hovorí: Neverte na zázraky, spoliehajte sa na ne.
