TEHERÁN, TEL AVIV. Irán útočí na nervy svojich nepriateľov. Správa sa nevypočítateľne a vysiela zmiešané signály.
VIDEO Reuters - Riceová: Irán testom skúsil útok:
Spustil vojenské cvičenie v Hormuzskom prielive, kadiaľ prúdi 40 percent svetovej produkcie ropy, a včera otestoval rakety dlhého a stredného doletu (na snímke Reuters), ktoré by mohli okrem zrejmého terča – Izraela, zasiahnuť aj Pakistan, Afganistan, Arabský polostrov či Turecko a časť južnej Európy. Napríklad Rumunsko.
Iránsky dvojtvar
Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád medzitým vyhlasuje, že reči o možnom vojenskom konflikte s Američanmi alebo Izraelom sú „smiešne žarty“. „Uisťujem vás, že v budúcnosti žiadna vojna nehrozí,“ vyhlásil podľa agentúr.
Irán sa s obľubou správa takto dvojznačne. Rovnakú taktiku využíva aj pri vyjednávaniach o svojom jadrovom programe. Najprv sa vyhráža, potom naznačuje zmierlivosť. Zo svojich pozícií však neustupuje ani o kúsok. Získava len čas.
Iránsky generál Husajn Salami včera po oznámení o raketových testoch nezabudol pripomenúť, že „naše prsty sú stále na spúšti a naše rakety stále pripravené na odstrel“.
Tieto slová si mali vypočuť hlavne v Izraeli a Spojených štátoch. Iránsky konvenčný arzenál, ktorý je podľa analytikov oveľa kvalitnejší ako jeho jadrový program, však straší aj inde.
Načasovanie
Iránci svoje rakety otestovali len deň po tom, čo šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová podpísala s českou vládou dohodu o umiestnení radaru na jej území.
Má byť súčasťou amerického protiraketového štítu proti „nevypočítateľným režimom“. Irán je na čele zoznamu.
Washington iránske raketové testy, ktoré nie sú až také nezvyčajné, odsúdil a vyhlásil, že ak Irán nechce prehlbovať svoju medzinárodnú izoláciu, mal by sa podobných aktivít zdržať.
Izrael tvrdí, že s Iránom nechce mať žiaden konflikt, ale jeho jadrový program aj balistické testy vzbudzujú obavy. Len pred mesiacom podnikol vojenské cvičenie, ktoré mohlo byť nácvikom útoku na iránske jadrové zariadenia.
Izrael už v minulosti zničil jadrové objekty v Iraku či v Sýrii, s Iránom je to však politicky, vojensky aj spravodajsky oveľa náročnejšia úloha. Podľa niektorých expertov Izrael na ňu navyše nie je pripravený a pravdepodobne mu chýba aj posvätenie z Washingtonu.
Americká administratíva totiž preferuje diplomatické riešenie krízy s Teheránom, aj keď je to podľa všetkého dlhá a tŕnistá cesta.
