Dvesto rokov staré knihy bývajú zvyčajne len dvesto rokov starou nudou. Vlani vyšlo nové slovenské vydanie Frankensteina, ktoré to potvrdzuje len čiastočne – aj keď románu Mary Shellyovej z dnešného pohľadu všeličo chýba, je zábavný vďaka nespočetným filmovým verziám tohto príbehu, ktoré z Frankensteinovho monštra urobili nielen monštrum, ale často aj idiota. Postava zlepená mladým doktorom Frankensteinom v niektorých filmoch iba vrčí, zazerá a vraždí, v románovej predlohe pritom nielen rozpráva, ale aj číta náročnú literatúru, menovite Miltonov Stratený raj, Plutarchove životopisy a Utrpenie mladého Werthera.
Shelleyová sa príliš nenamáhala s detailným opisom toho, ako bolo monštrum zhotovené. To sa dá prepáčiť, horšie je však, že úplne odflákla vykreslenie postavy Victora Frankensteina (v najnovšej britskej televíznej úprave je Frankenstein dokonca ženou), ktorý opustí svoj výtvor a potom sa čuduje, že robí zlé veci. Monštrum je pritom len sociálne deprivované a svojmu stvoriteľovi sa začne mstiť preto, lebo zanedbal výchovu. Ak hľadáte inšpiráciu k zodpovednému rodičovstvu, skúste namiesto cirkevných brožúr siahnuť po Frankensteinovi.
